Kým ostatné krajiny inovujú, Slováci sa zadlžujú. Kedy dobehne Slovensko západ?

Nedávno oslavovaný 17. november dáva možnosť pripomenúť si radikálnu zmenu v živote Východoeurópanov za posledných 33 rokov. Nedávny prieskum spoločnosti Focus o vnímaní Nežnej revolúcie však vyznieva pomerne skepticky. Počet ľudí, ktorí hodnotia zmenu režimu kladne, sa oproti minulému roku prepadol o desať percentuálnych bodov a klesol pod 50 percent. V súčasných ťažkých ekonomických časoch ľudia prichádzajú o ilúziu rýchlej schopnosti dobehnúť Západ.

Pritom krajiny východnej Európy zažili od pádu socializmu jeden z najúspešnejších príbehov modernej histórie. Za posledné štvrťstoročie sa ich životná úroveň meraná paritou kúpnej sily zvýšila viac ako dvojnásobne. V rovnakom čase vzrástla životná úroveň priemerného Európana len o menej ako polovicu. Európsku úniu tak východ pomerne rýchlo dobieha.

V roku 1995 spomedzi východných krajín vyčnievalo iba Česko a Slovinsko, ktoré dosahovali 70 percent parity kúpnej sily EÚ. Ostatné štáty – Bulharsko, Estónsko, Maďarsko, Litva, Lotyšsko, Poľsko a Slovensko, dosahovali priemerne iba 40 percent životnej úrovne EÚ. To sa do roku 2021 výrazne zmenilo. Česi a Slovinci sa dostali na 90 percent parity kúpnej sily EÚ, keď tú svoju zvýšili o pätnásť percentuálnych bodov. Zvyšné krajiny východu však rástli dvojnásobne rýchlejšie a dostali sa na tri štvrtiny životnej úrovne EÚ. 

Dobehnutie Európy

Okrem Bulharska, ktoré výrazne zaostáva, už všetky uvedené štáty dosahujú viac ako 70 percent životnej úrovne EÚ. Prudko poskočili pobaltské krajiny, najmä Litva a Estónsko, ktoré dokázali dobehnúť aj Česko a Slovinsko. Ich životná úroveň rástla v poslednom štvrťstoročí nepredstaviteľným tempom – až trojnásobne, a stali sa suverénnym lídrom celej východnej Európy. Prudké dobiehanie európskeho priemeru sa stalo realitou. Je tak iba otázkou času, kedy HDP na hlavu východoeurópskych krajín dobehne či dokonca predbehne európsky priemer.

Najrýchlejšie sa to však nepodarí krajinám, ktoré mali pred troma dekádami najlepšie vstupné podmienky, ale tým, ktoré dokázali v raste HDP na hlavu rásť najrýchlejšie. Z pohľadu rýchlosti konvergencie sa jednoznačným víťazom stala Litva, ktorá dobiehala európsky priemer tempom viac ako dve percentá ročne.

Potom sú ostatné krajiny s výrazne dynamickým profilom, ktoré konvergovali zhruba o 1,5 percenta ročne. Je to Estónsko, Lotyšsko a Poľsko. A na samom chvoste rebríčka uvedených východoeurópskych krajín, ktoré nekonvergovali priemerne ani o jedno percento ročne, je Bulharsko, Česko, Maďarsko a Slovensko.

Pri doterajšom prudkom raste pobaltských krajín preto nie je prekvapujúce, že ak bude ich trajektória pokračovať aj po energetickej kríze, priemernú úroveň EÚ dosiahnu ako prvé práve ony. Extrapolácia trendov ukazuje, že Úniu dobehne ako prvá Litva, a to už v roku 2025, a o rok neskôr to bude Estónsko. Na dobehnutie západnej životnej úrovne si Poľsko a Lotyšsko počkajú do roku 2032. Česku sa to podarí až o ďalšie štyri roky neskôr, Rumunsku v roku 2038 a Slovensku o rok neskôr. Ak sa nič nezmení, Maďarsko dobehne EÚ až o dve dekády.

Kým najdynamickejšie krajiny môžu dobehnúť priemer EÚ už o pár rokov, iné to nedokážu možno nikdy. 

Priemer EÚ však stále nie je západ. Naopak, stredná a východná Európa predbieha najmä južanské krajiny. Grécko, sužované dlhovou krízou, už stihli prekonať všetky okrem Bulharska. Niektoré predbehli Portugalsko a pobaltské krajiny už aj Španielsko. Taliansko a potenciálne aj Francúzsko nemusia byť pre ne príliš ďaleko. Južanské krajiny totiž v raste HDP na hlavu prudko zaostávajú.

Napríklad Taliansko za posledné štvrťstoročie rástlo iba desatinovým tempom oproti východoeurópskym krajinám. Aj všetky ostatné južanské krajiny rastú podpriemerným tempom. Podpriemerným tempom sa však zvyšuje HDP na hlavu aj v Nemecku, ktoré rástlo trikrát pomalšie ako východná Európa. Keby takýto trend pokračoval, Litva by v HDP dobehla Nemecko už koncom tohto desaťročia a ostatné dynamické východoeurópske krajiny v budúcej dekáde. Ale pravdepodobnosť, že sa to stane takto rýchlo, nie je veľká. Mnohé krajiny východnej Európy si totiž možnosti prudkého rastu už vyčerpali.

Zlyhané štáty