Sami Muslija má bydlisko v bratislavskom bytovom dome v centre mesta, ktorý vlastní rodina Kukuliovcov. Dom pôvodne patril mestu, ktoré oň prišlo v reštitúcii. Od nového majiteľa ho získali Kukuliovci, ktorí si ho viac ráz previedli na rozličné spriaznené firmy. Reštitúcia však bola sporná a mesto, ktoré sa oň súdilo, malo na svojej strane aj rozhodnutie Najvyššieho súdu. No napokon sa boja o budovu vzdalo.

Posledný krok urobil vtedajší riaditeľ magistrátu Viktor Stromček, dnes generálny manažér strany Smer-SD. Na zastupiteľstvo predložil návrh, ktorým sa po schválení poslancami mesto definitívne vzdalo nároku na budovu.

Príbuzný S. Musliju bol konateľom v jednej z firiem Kukuliovcov a trvalý pobyt si písal na budovu vo vlastníctve ich firmy.

Poznámka vydavateľa: Redakcie 10 dní pred publikovaním tohto článku oslovili rodinu Kukuliovcov aj Samiho Musliju s konkrétnymi otázkami s cieľom získať ich reakciu. Oslovení možnosť reagovať nevyužili. Osoby spomínané v článku neboli v SR podľa informácií redakcií odsúdené za žiadny trestný čin.

Biznis s drogovým dílerom?

S. Muslija svoju biznisovú kariéru na Slovensku i v Česku pred rokmi začal tak, že pôsobil vo firme s Nedžmedinom Zekom, o ktorom chorvátsky investigatívny novinár Domagoj Margetić v rozhovore nadväzujúcom na tento článok hovorí, že bol považovaný „za drogového dílera prvej európskej ligy“. S. Muslija s ním mal v Bratislave firmu zameranú na taliansku módu.

N. Zeka bol zadržaný v Prahe a postavený pre drogy pred súd. Priamo zo súdne siene ho však oslobodili ozbrojení albánsky hovoriaci muži. Pátranie po ňom bolo neúspešné. Nenašlo ho ani slovenské komando, ktoré kvôli nemu prepadlo Muslijovu firmu.

Meno Sami Muslija sa nachádza v záznamoch juhoslovanskej tajnej služby, kde sa spomína jeho kriminálna minulosť. Zverejnil ich práve investigatívny novinár Domagoj Margetić. Podľa neho tento človek pôsobil v Kosovskej oslobodzovacej armáde, kde mal na starosti nelegálne finančné operácie na podporu tejto paravojenskej štruktúry. D. Margetić dlhodobo mapuje aj albánsku mafiu a s ňou spája aj niektorých slovenských Albáncov. Podľa neho majú blízko ku klanu Osmani.

Pod jeho vplyvom má byť aj najväčšie bratislavské kasíno, ktoré sídli v hoteli Crown Plaza a je, mimochodom, v bezprostrednom susedstve spomínaného bytového domu. Kasíno prevzala česká firma Banco-Casino. Podľa chorvátskych médií ju má ovládať kosovský Albánec Qazim Osmani. Nemecká tajná služba BND, ktorá už dlho sleduje mužov biznis i rodinu, odhaduje jeho majetok na štyristo miliónov eur. Na porovnanie, to je majetok na úrovni, aký sa pripisuje spoločníkom najväčších česko-slovenských finančných skupín.

O Osmaniho klane píše nemecká tajná služba ako o organizovanej skupine aktívnej v transfere kokaínu

Q. Osmani a jeho príbuzní dlhodobo pôsobia v krajinách bývalej Juhoslávie, Nemecku, Česku i na Slovensku. Priateľmi sa necháva volať Felix – Šťastlivec.

Podľa medzinárodnej asociácie investigatívcov OCCRP je Q. Osmani skutočným majiteľom českej firmy Banco-Casino, ktorá okrem viacerých českých kasín od roku 2014 kontroluje aj spomínané lukratívne slovenské kasíno.

Hazardné hry sú však len jednou z mnohých aktivít Osmaniovcov. Nemecká tajná služba v reporte o nich spomína: „Osmaniho klan je organizovaná skupina, ktorá je aktívna aj v transfere kokaínu a z výnosov financuje nákup zbraní pre Kosovskú oslobodzovaciu armádu,“ citovalo nemeckú správu medzinárodné investigatívne združenie novinárov OCCRP. Klan bol v Nemecku vyšetrovaný v súvislosti s podvodmi, praním špinavých peňazí, vydieraním a násilím. To, čo sa nazýva Osmaniho klan, je štruktúra zložená z desiatok podskupín. Tie sú vzájomne personálne prepojené a pôsobia vo viacerých krajinách Európy.

Spoločné podnikanie v Česku

„Keď boli bratia Osmaniovci stíhaní v Nemecku, museli sa stiahnuť do strednej Európy vrátane Slovenska. Tu nadviazali na veľmi silný vzťah s rodinou Kukuliovcov. Zápis o nich som našiel aj v záznamoch nemeckej tajnej služby BND, ktorá monitorovala fungovanie Osmaniovcov,“ povedal v rozhovore investigatívny chorvátsky novinár D. Margetić.

Toto tvrdenie redakcie nemajú potvrdené z iných zdrojov. Faktom však je, že v Česku boli Kukuliovci vo firmách s človekom Adnan Osmani, ktorý v nich vystupoval aj pod menom Adnan Osmanoglu.

Nie je takisto známe, že by niektorý z Kukuliovcov bol na Slovensku vyšetrovaný v súvislosti s mafiou. Samotní Albánci neodpovedali na zaslané otázky k Margetićovým tvrdeniam a k tomu, či poznajú klan Osmaniovcov. So žiadosťou o reakciu ich kontaktovali viaceré redakcie. Avšak neúspešne.

H. Kukuli neodpovedal ani pri príprave prvého článku o aktivitách Albáncov, ktorý publikoval TREND a Postoj. Potom poslal list, v ktorom avizoval žalobu a trestné oznámenie. Písal v ňom, že bol v zahraničí. Akékoľvek spájanie s balkánskym organizovaným zločinom odmietol. „Články sú postavené na konštrukcii príbehu, kde fakty z obchodného registra, z katastrálneho úradu a podobne sú spájané s nezmyslami a výmyslami,“ uviedol H. Kukuli.