Šírku farmárčenia rodiny Mačajovcov z Kráľovej pri Senci zrejme najviac dokreslilo to, keď fotograf jej členov poprosil, či by ich mohol vyfotiť pri nejakom väčšom stroji. Vtedy z jedného hangáru vyšlo niečo, čo pripomínalo skôr veľké bojové vozidlo z Hviezdnych vojen ako agrárnu techniku. Bol to však len samochodný vyorávač zemiakov. Členovia rodiny uistili, že si ho nekúpili len tak na parádu. Pri veľkosti polí, ktoré už majú, vedia využiť naozaj efektívne hneď dva takéto stroje. Vyorávky ich stoja menej, ako keď ich kedysi robili s klasickými traktormi.
Mačajovci so svojimi firmami Agromačaj či Kráľovská ako jedni z mála udržali juhoslovenské zeleninárstvo naozaj vo veľkom. Zemiakmi a cibuľou kŕmia tretinu Slovenska. Pre každého jedného Slováka dodajú každoročne až sedem kíl zemiakov. Ich skupina firiem Agrocrop dosiahla vlani tržby takmer 25 miliónov eur, dávala prácu trom stovkám ľudí a hospodárila na vyše troch tisíckach hektárov.
Môžu sa teda porovnávať aj s najväčšími poľnohospodárskymi družstvami v rukách stoviek spoluvlastníkov. A naďalej rýchlo rastú. Práve v týchto dňoch hodlajú získať ďalších tisícpäťsto hektárov polí. Tento rok sa ich tržby môžu vyšplhať na 31 miliónov eur.
Seriál Rodinné firmy:
- Strojári so srdcom pre lietanie si po kríze splnili životný sen (Tomark)
- Cukrárska dynastia prežila dve znárodnenia a ďalej drží spolu (ARW)
- Dixi, Nubian a Barbus. V Smižanoch oživili socialistickú retro kozmetiku (Herba Drug)
- Chlieb pre Považskú Bystricu pečie už tretia generácia Brojovcov (Pekáreň Brojo)
- Monopol na silikóny stratili, no rodinný podnik udržali silný (Siklienka)
- S biočajmi predbehli módnu vlnu, teraz sa na nej vezú (Agrokarpaty)
- Kríza priviedla deti späť do rodinnej zlievarne na Považí (Medeko Cast)
- Otec a syn zvládli krízu aj príchod konkurenta. Od jedného stola (Ryba Košice)
- Rodina Drobných si plní svoj veľký kino sen (Cinemax)
Už štvrtá generácia
V biznise je veľký úspech, ak dokážu zakladateľa firmy nahradiť jeho deti. Následný prechod na tretiu generáciu potomkov je už úplná paráda. Darí sa to len v zopár percentách prípadov. No Mačajovci to so zeleninou pri Senci teraz ťahajú už so štvrtou generáciou. I keď tá druhá počas bývalého socialistického zriadenia o svoju farmu prišla a musela farmárčiť pre vtedajší režim.
Ešte za prvej Československej republiky začal v Kráľovej pri Senci s pestovaním zemiakov i obilia už starý otec terajšej hlavy rodiny Juraja Mačaja staršieho – Imrich. Staval na tom, že v oblasti sa vo veľkom vyrábal zo zemiakov lieh. Liehovar mala vtedy takmer každá tamojšia dedina. I. Mačaj bol už v období, keď jednu rodinu uživili aj tri či štyri hektáre, veľkým farmárom. On ich mal dvadsaťpäť.
Juraj Mačaj starší Zdroj: Maňo Štrauch
Po druhej svetovej vojne prevzal hospodárstvo jeho syn Imrich mladší. Hneď potom, ako sa zotavil po návrate z ruského zajatia. K svojej pôde vyženil aj ďalších dvadsaťpäť hektárov. O celú výmeru prišiel po znárodnení a vytváraní roľníckych družstiev.
„Zo žartu sa v rodine hovorí, že dedo bol aj rád príchodu komunistov. Lebo keby mal tie plochy ďalej obrábať len s koňmi, ako vtedy bolo zvykom, zodral by sa na smrť,“ hovorí s úsmevom syn terajšej hlavy rodiny Juraj Mačaj mladší, ktorý pred štyrmi rokmi prevzal od otca post najvyššieho manažéra podniku. Spolu s ním a otcom vedú biznis aj jeho brat Marek a sestra Lucia.
Po úsmevnej spomienke však vážnejšie dodáva aj to, že rodina jeho starej mamy niesla po vojne kolektivizáciu polí ťažšie a niektorých jej členov komunisti po vzdore poslali do väzenia.
Mačajovci kŕmia zemiakmi a cibuľou tretinu Slovenska, chcú oživiť aj pestovanie cesnaku
Po založení družstva v Kráľovej pri Senci v ňom dedo Imrich mladší ďalej pracoval ako šéf rastlinnej výroby. A popritom diaľkovo vyštudoval nitriansku poľnohospodársku univerzitu. K pôde priviedol aj svojho syna – Juraja seniora. Aj ten získal titul na tej istej škole. A rovnako viedol rastlinnú výrobu. I keď v inom družstve v neďalekom Veľkom Grobe.
Juraj senior hovorí, že farmárčenie ho od malička bavilo. Veľmi si cení poľnohospodárske štúdium. „Nové efektívnejšie metódy naučené na škole som zavádzal priamo do prevádzky zvereného družstva, i keď starší farmári sa tomu často bránili. Mňa to ale neodradilo. Nikdy som nemal problém naháňať ľudí do práce, a nie aby sedeli po pár hodinách v krčme,“ hovorí Juraj senior. Deti dodávajú, že so svojou večnou usilovnosťou skončil otec nitriansku univerzitu s červeným diplomom. V škole si našiel aj manželku Máriu, s ktorou neskôr pracoval v jednom družstve.
Sedem tromfov rodinného biznisu Mačajovcov
Socialistická hra na úrody
Na čele družstva vo Veľkom Grobe prežili obaja agronómovia osemnásť rokov. Po politických zmenách Juraj senior v roku 1991 z toto postu odišiel. Z družstva v rodnej Kráľovej pri Senci si zobral naspäť päťdesiat rodinných hektárov a začal na nich podnikať. I keď pôvodne chcel radšej pokračovať vo väčšom celku. „Družstevníkov som vtedy nahováral, aby sme zostali spolu. No mnohí si pôdu brali späť, a tak som sa osamostatnil aj ja,“ spomína Juraj senior s tým, že vtedy ani náhodou nedúfal, že raz bude sám obrábať tisícky hektárov polí.
Družstvo síce vtedy opúšťal s istou nostalgiou, ale bývalé socialistické maniere mu nechýbali. „Dnes množstvo našich farmárov smúti, že niekdajšie socialistické poľnohospodárstvo bolo oveľa silnejšie. Ale mnohé úrody a objemy boli za komunistov len tak na papieri. Viacerí šéfovia družstiev boli len politicky dosadení. Farmárčiť nevedeli, a tak sa úrody do výkazov len vymýšľali, aby sa mali čím komunisti chváliť,“ spomína Juraj senior.
Otec chce vždy rozbiehať niečo nové, mladšia generácia je opatrnejšia
V roku 1991 rozbiehal vlastný biznis s istými podnikateľskými skúsenosťami. Socializmus už totiž toleroval aj podnikanie v menšom. Mačajovci počas bývalého režimu predávali víno z vlastnej vinice i zeleninu z fóliovníka. Ako bývalý agronóm družstva pri štarte podnikania navyše poznal aj dodávateľov osív, hnojív a strojov, a tak sa s nimi vedel skôr dohodnúť aj na zásobovaní nového vlastného hospodárstva. Predaj produktov rodinnej farmy bol pri jej štarte zasa doménou jeho manželky.
Už štvrťstoročie sa rodinný podnik zameriava najmä na pestovanie zemiakov, cibule a kukurice na osivo, na ktorej sa dá zarobiť viac ako na kŕmnej kukurici. Zeleninu má vždy iba zhruba na tretine svojich plôch. Obilie, ale aj sója, mak či cukrová repa pokrývajú ostatok. Lebo plodiny treba striedať. Trebárs zemiaky môžu byť vysadené na tom istom poli iba raz za šesť rokov. Inak by pôda nebola vhodná na ich optimálny rast.
Čo sa u Mačajovcov vždy menilo oveľa dynamickejšie, boli plochy ich polí. Dnes už nemajú polia iba v okolí Kráľovej pri Senci, ale aj pri Pavliciach, Voderadoch či Slovenskej Novej Vsi.
Výkonnosť holdingu Agrocrop (mil. €)
Ideálny trojzáprah
Už pred prelomom milénia sa začali k otcovi v jeho firme postupne pridávať všetky tri deti. „Keď boli deti malé, na pole s rodičmi s veľkým nadšením nechodili. Neskôr asi videli, že farma vie slušne zarábať, a tak sa k nám pripájali,“ spomína Juraj senior s dôvetkom, že sám ich k farmárčeniu nasilu netlačil. Každé študovalo, čo chcelo, a otec im zaplatil aj školy v zahraničí, aby mohli viac spoznať iné krajiny. Odborné zameranie detí sa dnes v čele rodinného biznisu dobre dopĺňa.
Terajší líder Agrocropu Juraj junior zhodnocuje vo vedení štúdium ekonómie. Od otca prevzal opraty na čele rodinného biznisu po nástupe krízy, keď striktnejšie finančné riadenie firma potrebovala viac ako v stabilnejších rokoch. Brat Marek je hlavný agronóm skupiny. Rovnako ako otec i starý otec vyštudoval nitriansku poľnohospodársku univerzitu. Sestra Lucia sa ako vyštudovaná právnička stará o právne veci podniku s dôrazom na spravovanie obrábanej pôdy. V rodinnom biznise pracujú aj manželky oboch bratov. Jurajova Linda i Marekova Katarína.
Juraj senior je už päť rokov na dôchodku, ale ďalej pracuje aj šestnásť hodín denne. „Málokedy sa mi stane, že prídem do práce skôr ako otec. Naďalej nám pomáha, kde sa dá,“ hovorí Juraj junior.
Jazda so supermarketmi
Súčasný líder rodinného biznisu pritom nebol vždy presvedčený, že je to pre neho to pravé. Juraja mladšieho natrvalo v otcovej firme zakorenil až nástup veľkoobchodných reťazcov, na ktoré drvivá väčšina domácich farmárov len hromží, lebo ich tlačia do nižších cien a nahradzujú dovozcami z cudziny.
„Do prelomu milénia to bolo v našej firme skôr len o farmárčení. Ale po nástupe reťazcov som zacítil priestor na širší biznis. Až s nimi sa dalo rokovať o väčších kontraktoch. Dohadovanie o cenách s nimi je náročné, ale to ma baví najviac,“ prízvukuje Juraj mladší. Keby podľa neho na Slovensko reťazce neprišli, Mačajovci nie sú rozhodne takí veľkí ako dnes.
4600 ha pôdy budú onedlho obrábať Mačajovci, čo už je výmera najväčších slovenských poľnohospodárskych podnikov
U reťazcov uspeli najmä preto, lebo zemiaky i cibuľa, na ktoré sa rodina špecializuje, patria spolu s paradajkami k trom najkonzumovanejším druhom zeleniny v krajine. Zjedia sa tu v takých veľkých objemoch, že reťazce na ich dodávku potrebujú aj veľkých tuzemských producentov.
„Dodávky zeleniny, ktorej sa tu zje málo, si mohli reťazce vykryť aj z cudziny. Na zemiaky i cibuľu potrebovali aj slovenských farmárov,“ uvádza Juraj junior. Približuje, že kapusta mohla zo slovenských polí istý čas úplne vypadnúť. Najmä preto, že sa jej tu v nespracovanom stave predá iba desaťtisíc ton. To sa dá ľahko doviezť. No zemiakov Slováci ročne nakúpia vyše stotisíc ton.
Jeho brat Marek spomína, že po nástupe reťazcov do nich zemiaky dodávali aj pod cenu, len aby získali trh. „Mnohí iní zeleninári vtedy klesli na duchu a z trhu odišli. My sme však vedeli, že po cenovom tlaku sa znova nadýchneme a náš biznis bude rásť,“ prezentuje Marek.
A aby reťazcom rodina vyšla v ústrety, robí dodnes aj to, že keď po zime nemá na skladoch vlastné zemiaky, dováža ich pre supermarkety z cudziny. Aj za cenu strát. „Na jarných dovozoch zemiakov zo zahraničia ročne prerobíme 300- až 400-tisíc eur. Kľúčové však je, že reťazce v nás majú celoročného partnera a nikdy z nich nevypadávame,“ hovorí Juraj mladší. Pri prelome milénia mali Mačajovci zemiaky iba na tristo hektároch. Dnes na vyše dvojnásobku výmery. Najmä vďaka tomu, že sú vo väčšine tunajších reťazcov.
Cez nezhody k novým biznisom
Mačajovci majú aj spory, ktoré ale nemôžu dospieť k úplnej roztržke. Vždy sa snažia navzájom komunikovať s rešpektom, lebo majú aj poučenie z minulosti.
Keď zakladateľ rodinnej skupiny Agrocrop Juraj Mačaj starší rozbiehal svoje ponovembrové podnikanie, mal vo firme aj otca Imricha. „Otec mi však vždy rozprával, že podnikanie je ťažké a celé mi to skrachuje. Zatiaľ čo ja som mal v hlave väčšie biznisy, on sa stále upínal na drobnosti. Sami sme si povedali, nech otec radšej z firmy odíde, lebo sa v nej pomaly pobijeme,“ spomína Juraj starší.
Spory máva s nasledovníkmi aj sám. Vždy ich však prekonali. Väčšinou vychádzajú z vizionárstva hlavy rodiny. Práve on chce neustále rozbiehať niečo nové. Ale mladšia generácia, osobitne nový líder rodinného biznisu Juraj mladší, býva opatrnejšia. Juraj junior spomína, že najviac sa obával otcovej túžby po bioplynovej stanici na výrobu energií z agrárnych odpadov. „Otec si to presadil, i keď nás stanica stála takmer štyri milióny eur a zdvojnásobila naše dlhy voči bankám. Išli sme do rizika,“ vysvetľuje Juraj mladší s dodatkom, že stanica je, našťastie, v zisku a rodina sa vďaka nej ľahko zbavuje odpadov zo spracovania zeleniny.
Podľa Juraja mladšieho však stále platí, že bez bioplynu by boli v nosnom pestovaní zeleniny oveľa ďalej. „Kvôli bioplynu boli banky na nás istý čas prísnejšie, a tak sme aj v zelenine mohli rásť iba opatrnejšie,“ hovorí. S úsmevom dopĺňa, že keď už tak otec bioplyn veľmi chcel, nech teraz k nemu po nociach vstáva, keď klesne jeho výkon.
Syn Juraj rovnako nebol nadšený ani z otcovho nápadu ísť do ťažby štrku pri jazere, ktoré si pôvodne rodina kúpila na zavlažovanie polí. Biznis získala aj s nájomcom, ktorý tam ťažil štrk. Keď však na začiatku krízy skrachoval a Mačajovcom prestal platiť nájom, Jurajovi seniorovi napadlo, že so štrkom začne sám. „V kríze padli ceny štrku ani nie na polovicu a pár rokov to vyzeralo tak, že nám ten štrk zlomí krk. No zdvihli sme objem ťažby a už ho máme v zisku,“ hovorí dnes Juraj mladší. Štrk pod firmou Ilka prináša ročné tržby dva milióny eur.
Aj napriek sporom okolo bioplynu i štrku syn uznáva, že všetky nosné biznisy rodiny vždy rozbiehal jeho otec. „Začal so zemiakmi i kukuricou na osivo, ktoré nám dodnes najviac zarábajú. Preto ho vždy budem uznávať, aj keď sa niekedy nezhodneme,“ pokračuje Juraj mladší tým, že dnes o smerovaní biznisu rozhodujú s otcom všetci súrodenci spoločne. I keď nie vždy jednohlasne.
Postupne sa už aj u syna rozvíja otcova túžba po nových biznisoch. Naznačuje, že keď rodina pri jazere vyťaží štrk, možno tam urobí developerský projekt s rodinným bývaním. Jeden projekt s ubytovaním už majú Mačajovci za sebou. Pri Senci prebudovali sýpku na obilie na ubytovňu pre svojich zamestnancov z cudziny. Ťažkú prácu na poli nezvláda každý Slovák, a tak pre nich pracujú aj Srbi, Rumuni či Ukrajinci.
Kríza ako ďalší impulz
Vôbec najdynamickejšie rastú Mačajovci od rozhorenia krízy. Medzi rokmi 2010 až 2015 zvýšili tržby z pätnásť na takmer 25 miliónov eur. Aj plochu obhospodarovaných polí rozšírili z 1200 až na 3100 hektárov. V súčasnosti navyše finalizujú prevzatie ďalšej farmy, ktorá ich plochy dostane na 4600 hektárov.
Slušná je aj ziskovosť podnikov rodiny. Za posledných šesť rokov zarobili dohromady takmer šesť miliónov eur. Jediný slabší zisk – necelých 190-tisíc eur – mali iba v roku 2012.
Ešte podstatnejšie pre prosperitu rodinnej firmy je, že jej biznis výraznejšie nezávisí od agrárnych dotácií. Vlani z jej celkových výnosov na úrovni 24,8 milióna eur kryli dotácie iba 882-tisíc eur. Za posledný poltucet rokov to bolo tri až šesť percent jej celkových výnosov. Pri tradičných farmách predstavujú dotácie aj štvrtinu či pätinu výnosov.
Mačajovci rýchlo rastú nielen vďaka dobrej spolupráci s tunajšími reťazcami. Presadiť sa vedia aj v cudzine. Do Maďarska, ako tradičnej zeleninárskej veľmoci, vyvážajú až pätinu svojej produkcie. Ich tromfom je aj to, že všetky polia majú v čase vyšších teplôt pod neustálym zavlažovaním. Nezavlažujú len zeleninu, ale aj kukuricu. „Ročne vynakladáme pri zavlažovaní na vodu i elektrinu až 600-tisíc eur. Ale suchá nás neohrozujú a vždy vieme plniť nároky našich odberateľov,“ vraví Juraj mladší.
Otec a deti Mačajovci: Zľava manželka Juraja mladšieho Linda, Juraj mladší, Juraj starší, Lucia a Marek Zdroj: Maňo Štrauch
Väčší a pestrejší
Nosným cieľom rodiny je ešte silnejšia pozícia v zemiakoch. Získanie ďalších polí je len prvým krokom. Rodina chce pristaviť rozsiahle sklady a potom bude reťazce zásobovať len zemiakmi z vlastnej úrody. Ich jarné dovozy zo zahraničia sa tak stanú minulosťou. Do troch rokov chcú mať Mačajovci zemiaky až na tisícke hektárov. Nové sklady i mechanizácia na takéto rozšírenie zemiakového biznisu ich bude stáť zhruba dvanásť miliónov eur.
Okrem toho chce rodina ďalej napredovať aj v oživovaní pestovania niektorých druhov zeleniny, ktoré zo slovenských polí už na čas vymizli. Pred dvoma rokmi začala s cesnakom. Lebo reťazce sa už nepozerajú len na nižšie cenové ponuky producentov cesnaku zo slnečnejšieho Španielska či Číny, ale chcú Slovákom ponúknuť aj domáci cesnak intenzívnejšej chuti. Tento rok vysadili Mačajovci už tridsať hektárov cesnaku. Časom ho možno budú mať až na sto hektároch, a tak budú môcť ovládnuť až tretinu celonárodnej spotreby tejto pochutiny.
Na Slovensko vracajú aj kapustu. Tento rok jej plochy strojnásobili na sedemdesiat hektárov. Cieľom je opäť presiahnuť sto hektárov. Lebo len pred mesiacom majetkovo vstúpili do hlohoveckej kvasiarne kapusty Andaco. „Už nechceme zeleninu iba pestovať, ale mienime byť aj pri jej spracovaní,“ hovorí Juraj junior. Bez ďalšej konkretizácie naznačuje, že neskôr sa chcú vo finalizácii zeleniny posunúť ešte výraznejšie. Možno tak časom rodina rozbehne aj vlastnú konzerváreň či mraziarne.
Piata generácia na ceste
Celú skupinu firiem rodiny Mačajovcov Agrocrop vlastní zatiaľ iba zakladateľ Juraj Mačaj starší. Ale už teraz má so všetkými tromi potomkami jasnú dohodu, že na každého z nich prevedie zhodný tretinový podiel. Mať jasný poriadok dohodnutý vopred je v rodinných firmách dôležité. Lebo inak dochádza aj k sporom o majetok, ktoré potom môžu mať na firmu zničujúci dôsledok.
Mačajovci dokonca už teraz začínajú rozmýšľať o tom, ako ich biznis prejde na ďalšiu, už piatu generáciu. Dvaja bratia Juraj mladší a Marek, ako aj ich sestra Lucia, majú každý po tri deti. A tak sa čisto teoreticky črtá až deväť nástupcov. „Príliš veľké trieštenie majetku v ďalšej generácii by však bolo začiatkom konca. Čím viac spoluvlastníkov, tým väčší predpoklad nezhody. Zatiaľ to vidíme tak, že pre firmu, ale i celú rodinu bude ideálne, ak naše tri podiely prejdú iba na naše prvorodené či najšikovnejšie deti,“ hovorí J. Mačaj. Podľa neho menší počet lídrov bude vedieť firmu posúvať dopredu istejšie ako príliš veľa spoluvlastníkov. Tí však budú, prirodzene, s firmou zarábať peniaze aj pre zvyšok rodiny.
Deti všetkých troch súrodencov trávia na rodinnom hospodárstve už teraz nemalú časť prázdnin. „Tie najstaršie si už s nami dohadujú aj vyplatenú odmenu. Tak to má byť. Musia vedieť hodnotu svojho prínosu,“ pokračuje Juraj mladší.
Mačajovci svoj rodinný biznis rozhodne nechcú predať. Raz už dostali vážnu ponuku od francúzskej obchodnej firmy so zeleninou. Bez váhania ju odmietli.
