Kyjev napínal svaly, dopadlo to sebadeštrukčne

Hoci si tajomník rady Oleksander Turčynov vyslúžil za tento rázny krok uznanie domácich nacionalistických kruhov, v zahraničí vyvolala legalizácia blokády nákladnej dopravy ako nástroja hospodárskej vojny zmiešané reakcie.

Znepokojený MMF

O. Turčynov, ktorý stál pred troma rokmi na čele parlamentu a dvakrát prechodne viedol vládu, si musel byť vedomý, ako Ukrajina nepríjemne komplikuje život svojim zahraničným priaznivcom a spojencom, keď požehnala vyostrenie vojenského konfliktu v Donbase do vojensko-hospodárskej konfrontácie.

Samozvanú Doneckú ľudovú republiku (DĽR) i Luhanskú ľudovú republiku (LĽR) vždy nejako hospodársko-finančne podrží Ruská federácia. Chýbajú však poznatky o tom, že by sa Kyjev poradil o oficiálnom uvalení blokády s Európskou úniou. Práve na ňu by však mohlo v konečnom dôsledku pripadnúť bremeno udržiavania Ukrajiny nad vodou pri vedení hospodárskej vojny s ruskojazyčnými separatistami a s Ruskom.

Ukrajinská centrálna banka odhaduje, že hospodárska blokáda zníži ekonomický rast krajiny v tomto roku o pol druha percenta

Medzinárodný menový fond odobril Ukrajine štvorročný úverový program vo výške 17,5 miliardy dolárov za podmienky plnenia dohodnutých reformných opatrení. S privretím oboch očí uvoľnil dosiaľ pre Kyjev približne polovicu celkovej sumy a nasledovať mala ďalšia vyše miliardová tranža. Dopravná blokáda Donbasu oboma znepriatelenými stranami však vyslala do washingtonskej centrály MMF výstražné signály a jeho výkonná rada odložila rozhodnutie o vyčlenení chystanej miliardy.

Analytici MMF pripravujú dopadovú štúdiu uviaznutia hospodárskej činnosti na Donbase, aby overili odhad ukrajinskej centrálnej banky, že blokáda priemyslového východu Ukrajiny pribrzdí tohtoročný očakávaný hospodársky rast na 1,5 percenta. Podľa pôvodných kalkulácií mala ukrajinská ekonomika poskočiť takmer o tri percentá.

Boj o prežitie

Skúmanie dôsledkov ochrnutia cestnej a železničnej nákladnej dopravy na Donbase bude náročnejšie, než by sa mohlo zdať. Obe menované separatistické republiky pokrývajú len časť Doneckej uhoľnej panvy (Donbasu), ktorá zasahuje aj do juhozápadnej časti Ruska.

Počas sovietskej éry býval Donbas celistvým priemyselným regiónom a surovinovo-výrobnou základňou ťažkého priemyslu sovietskej federácie. Na území s dĺžkou 620 kilometrov a šírkou 70 až 170 kilometrov sa ťažilo vo viacerých revíroch čierne uhlie, ktoré putovalo do železiarní, oceliarní, hút, elektrární a do priemyslových komplexov roztrúsených po celom ruskom a ukrajinskom Donbase.

Po páde sovietskeho impéria pripadla väčšia časť Donbasu samostatnému ukrajinskému štátu. Na jeho území sa nachádzali tri administratívne oblasti – Donecká, Luhanská a Dnepropetrovská. Prvé dve sa rozštiepili po vypuknutí občianskej vojny na ukrajinské a separatistické regióny.

Ukrajinský ťažký priemysel na Donbase sa ocitol v rukách hŕstky oligarchov, medzi ktorými vyniká