Český internet má za sebou čierny týždeň. Pod náporom neznámych hackerov postupne kolabovali spravodajské weby, online služby bánk aj portály telekomunikačných operátorov. Šlo o kybernetický útok bezprecedentného rozsahu. A hoci v konečnom dôsledku nezanechal hmatateľné škody, lebo spôsobil len krátkodobé výpadky a dáta klientov priamo neohrozil, nedá sa nad ním mávnuť rukou. Treba ho brať ako varovanie.
Nejde o to, že ste sa nemohli 15 minút dostať napríklad do internet bankingu svojej obľúbenej finančnej inštitúcie. Ide o to, že nabudúce to môže trvať dve hodiny. Alebo aj dva dni. A to už môže mať celkom nepríjemné konzekvencie.
Nejde len o „nejaké“ weby. Ide o to, že počítačové systémy sú navzájom previazané. Tentoraz ste si pre výpadok dostupnosti nemohli kúpiť esemeskový lístok na električku, nabudúce preň možno zmeškáte online aukciu u perspektívneho zákazníka. Nehovoriac o tom, že i krátkodobé výpadky, ak nasledujú v rýchlej sérii za sebou, môžu mať pre firmy, ktoré predávajú cez internet (nielen webshopy), devastačné následky.
Vzhľadom na prepojenie systémov by istú mieru konštruktívnej paniky mala česká skúsenosť vyvolať aj na Slovensku. Ako ukazuje príklad slovenského O2 (nedostupný web), mimoriadna udalosť v jednej krajine môže mať presah do iného štátu. Hoci v tejto chvíli ťažko povedať, či Slovensko v dohľadnom čase čaká rovnako intenzívna vlna kybernetických útokov (tie menšie sú už pomerne bežná prax).
Poučenie z „českej krízy“ je o to mrazivejšie, že nikto veľmi netuší, čo vlastne útočníci sledovali. A je otázne, či sa to vôbec zistí. Relatívne neškodné by bolo, keby šlo „len“ o prejav občianskej nespokojnosti (hacktivizmu). Mimochodom, s tým sú vcelku bohaté skúsenosti aj na Slovensku. Hackeri si už v minulosti pri vhodnej príležitosti vzali na mušku web Úrad vlády, Penty, Prima banky či Tatralandie (patriacej do košiara J&T), keď ich na pár okamihov zablokovali alebo na ne umiestnili posmešné hlášky.
No v hre sú vo všeobecnosti (nemusí to byť český príklad) aj ďalšie motívy. Vo svete sú už skúsenosti s tým, že za kyberútokmi stojí konkurenčný boj. Zhodenie webstránky je jednoduchý a lacný spôsob, ako uškodiť konkurencii. Ako očierniť jej imidž, zneistiť klientov.
Českú hackerskú skúsenosť treba brať ako varovanie, aj keď eventuálne vysvitne, že ju majú na svedomí nudiaci sa školáci (čo je jeden z neformálne diskutovaných scenárov). Lebo to naznačuje, ako málo stačí, aby sa dnešný technológiami prešpikovaný a od technológií životne závislý svet ocitol v problémoch.
Nie je reč len o problémoch bánk a ich klientov. To, ako na kyberútoky zareagujú „kompetentné“úrady, aby od nich občanov akože uchránili, môže napáchať ešte viac škody ako samotní hackeri. Prehnaná regulácia poľahky vyústi do snahy o cenzúru slobodného internetu. A ani nemusíte žiť v Iráne.
Viac o tejto téme v budúcom vydaní TRENDU.
Komentár vyšiel v aktuálnom vydaní TRENDU 10/2013.
Tlačený TREND na webe, kniha ako darček a ďalšie: Deväť dôvodov, prečo si predplatiť časopis TREND.
