Kvóty na utečencov zostávajú v hre

Ministri, ktorí o úvahách únijnej exekutívy diskutovali po prvýkrát, zistili, že majú také rozdielne názory – „široké spektrum názorov“, slovami jedného z účastníkov – a že bude zrejme lepšie využiť nemecký návrh a sústrediť sa radšej na tie menej sporné časti predstáv komisie.

Tým, že hodlá navrhnúť určitú formu trvalého mechanizmu prerozdeľovania žiadateľov o azyl, sa európska exekutíva v minulých mesiacoch nijako netajila. Niektoré členské krajiny, predovšetkým v strede a na východe únie, sa zasa nijako netajili tým, že podobný návrh je pre ne úplne neprijateľný a budú tvrdo proti.

Napriek tomu komisia tento mesiac prišla s dvomi variantmi, ktoré oba s prerozdeľovaním rátajú. Nejde ešte o návrh právne záväzných úprav azylovej legislatívy. V takzvanom oznámení komisári ponúkli na diskusiu len vysvetlenie, ako si cestu dopredu predstavujú s tým, že o veci chcú rokovať s členskými krajinami a europarlamentom. Luxemburská schôdzka ministrov vnútra bola prvou príležitosťou na takúto debatu.

Komisia má určite pravdu v tom, že v migračnej kríze sa naplno prejavili slabiny existujúcej základnej logiky tzv. dublinského systému. Teda pravidlo, že žiadosť o azyl vybavuje a posudzuje vždy tá krajina, kde žiadateľ po prvýkrát vstúpi na únijné územie.

Koncept stavaný na predstave – dajme tomu – disidenta z Kuby, ktorý s rodinou pristane na letisku v Londýne a požiada o azyl, zlyháva v situácii, keď do byrokraticky nepríliš výkonného Grécka dorazia každý týždeň tisíce ľudí z úplne iného jazykového prostredia.

A všeobecne z logiky systému platí, že existujúce pravidlá neúmerne zaťažujú predovšetkým krajiny na okrajoch únie blízko krízových regiónov.

Varianty riešenia navrhla komisia predbežne dva. Prvý, povedzme „konzervatívnejší“, predpokladá zachovanie terajších pravidiel a ich doplnenie o