Kvalita v stavebníctve má širší rozmer

Pre predsudky voči pracovným podmienkam, keďže výstavba prebieha aj pod šírym nebom v zablatenom či prašnom prostredí, ale aj z pohľadu etiky podnikania. Štát ani ako verejný investor nepomáha pozitívnemu vnímaniu odvetvia, dobré príklady sú v úzadí a všetko má dosah na atraktivitu odvetvia pre mladých ľudí. Stavebníctvo pritom neustále vytvára pracovné príležitosti nielen na veľkých stavbách, ale prakticky všade, keďže stavebné práce sú bežnou súčasťou života každého občana, napríklad keď rieši bývanie.

Čo v praxi nefunguje

Podľa Slavomíra Podmanického, generálneho riaditeľa spoločnosti Reming Consult, investori všeobecne podceňujú projektovú a inžiniersku prípravu. Či už z časového hľadiska alebo pre zvýšenie ceny. Šetria však na nesprávnom mieste, pretože prieskumy, štúdie a projekty sú pre kvalitu stavby a jej ekonomickú efektívnosť rozhodujúce. Štátny investor je ochotný vyčleniť osem až 10 percent z investičných nákladov ako rezervu na nepredvídateľné okolnosti. Ale na projekt, ktorý by ich mohol zásadne eliminovať, vydelí maximálne tri percentá.

Jana Hodúrová z Cechu strechárov Slovenska uvádza, že v projektoch často bývajú zásadné chyby, napríklad zlý návrh skladby strešných plášťov. Domnieva sa, že projektanti pracujú s neaktuálnymi informáciami napriek tomu, že v stavebníctve je potrebné neustále sledovať trendy, nové normy a predpisy a projektovať v súlade s nimi. Za problém považuje, že sa bežne stavia podľa projektovej dokumentácie k stavebnému povoleniu, ktorá mnohé detaily vôbec nerieši. Ak investor potom zverí stavbu realizačnej firme, ktorá nie je odborne zdatná, problémy sú neodvratné. V poslednom období sa k nim pridáva aj kritický nedostatok remeselníkov, keď na stavbách robia partie, v ktorých je úspechom, ak aspoň predák je zorientovaný v odbore.

P. Kováčik upozorňuje, že už niekoľko rokov je zhotovovanie stavieb voľná živnosť, lebo zámerom bolo otvorenie podnikania pre širšiu konkurenciu. Dôsledkom je veľký počet živnostníkov bez reálnej kvalifikácie. A práve vybrané „čierne ovce“ sú významným zdrojom nekvality. Voľní živnostníci pritom robia podľa prieskumov až 25 percent celkových výkonov.

Aj keď stavby majú svoje špecifiká, existujú spôsoby, ako sledovať kvalitu na každej z nich, zdôrazňuje J. Hodúrová. Pri veľkých nevidí problém, lebo investor si zaplatí stavebný dozor, ktorý by mal byť kvalifikovaný a skúsený. Horšie je to podľa nej s menšími stavbami, pri ktorých sa funkcia stavebného dozoru berie len ako formalita.

Martin Bakoš, konateľ a generálny riaditeľ spoločnosti Amberg Engineering Slovakia, ktorá vykonáva stavebný dozor, upozorňuje na rozdiely v inžinierskom a pozemnom staviteľstve. Stavebný dozor na veľkých infraštruktúrnych stavbách tvorí podľa neho tím 10 až 15 ľudí pokrývajúcich všetky profesie vrátane kontroly projektovej dokumentácie.

Preto sa nemôže stať, že dozor na stavbe niekedy nie je prítomný. Ale v pozemnom staviteľstve, najmä pri menších stavbách, nezriedka zabezpečuje stavebný dozor iba jeden človek, ktorý má veľakrát na starosti aj viacero stavieb súčasne. Preto nie je možné, aby bol schopný v plnom rozsahu dohliadať nad kvalitou stavby.

Cena patrí k rozhodujúcim kritériám pri zabezpečovaní kvality stavby, myslí si Ján Majerský, generálny riaditeľ žilinskej projektovej kancelárie Proma. Najvyššia kvalita za najnižšiu cenu nemá logiku, konštatuje.