Slovensko patrí k európskym lídrom v oblasti kúpeľníctva. V krajine sa nachádza množstvo kvalitných kúpeľných zariadení, ktoré sa zameriavajú na široké spektrum ochorení. Napriek tomu sa sektor stretáva s viacerými výzvami. Zvyšujúce sa náklady na energie, inflácia, legislatívne zmeny a problémy s nedostatkom zdravotníckeho personálu majú dosah na jeho fungovanie. Napriek silnej tradícii kúpeľníctva a kvalite služieb čelia slovenské kúpele problémom, ktoré môžu mať vplyv na jeho dostupnosť a konkurencieschopnosť.
Dostupnosť kúpeľnej liečby
Jedným z hlavných faktorov sú rastúce prevádzkové náklady, najmä ceny energií a inflácia. Tie nútia kúpele upravovať cenové politiky, čo sa môže prejaviť na vyššej spoluúčasti pacientov. Zvyšovanie nákladov vyvoláva otázky o budúcnosti financovania kúpeľnej starostlivosti zo strany zdravotných poisťovní.
Ďalšou výzvou je nedostatok kvalifikovaného zdravotníckeho personálu, ktorý postihuje nielen nemocnice, ale aj kúpeľné zariadenia. Chýbajú najmä fyzioterapeuti, maséri a špecializovaní lekári, čo môže v niektorých prípadoch predĺžiť čakacie lehoty na liečbu.
Dostupnosť kúpeľnej liečby ovplyvňujú aj legislatívne zmeny a úpravy v oblasti zdravotnej starostlivosti. Nové pravidlá vplývajú na indikačné zoznamy a podmienky úhrad. Okrem toho sa diskutuje o negatívnom vplyve zvýšenej DPH a plánovanej transakčnej dane na financovanie zdravotnej starostlivosti.
Vplyv legislatívy
Od 1. januára 2025 nadobudli účinnosť legislatívne úpravy, ktoré však podľa zdravotných poisťovní nemajú vplyv na kvalitu a dostupnosť kúpeľnej starostlivosti. Napriek tomu sa z indikačného zoznamu vyradili niektoré diagnózy, napríklad postcovidové ochorenia a kožné choroby. To znamená, že pacienti s týmito diagnózami už nemajú nárok na preplácanie kúpeľnej liečby zo zdravotného poistenia.
Posledné legislatívne zmeny však nemajú výrazný dosah na viaceré skupiny poistencov. Jedna zo zmien sa týka podľa hovorkyne Union poisťovne Kristíny Baluchovej liečby epilepsie – v minulosti bolo potrebné, aby bol poistenec tri roky bez epileptického záchvatu.
Od 1. januára 2025 je to jeden rok. Iným príkladom zmien je doterajšia nutnosť interného vyšetrenia u poistencov nad 70 rokov. Vekovú hranicu od začiatku tohto roka posunuli na 75. rok veku a stačí vyšetrenie všeobecného lekára.
Diagnózy v rukách štátu
Rozšírenie zoznamu diagnóz, pri ktorých majú poistenci nárok na kúpeľnú liečbu hradenú poisťovňou, je v kompetencii ministerstva zdravotníctva. Poisťovne túto problematiku neovplyvňujú a môžu len realizovať rozhodnutia, ktoré rezort prijme. Ako zdôrazňuje K. Baluchová, nemajú kompetenciu na svojvoľné dopĺňanie diagnóz s nárokom na kúpeľnú starostlivosť. Poisťovňa sa riadi platným indikačným zoznamom a zoznamom prevádzkovateľov
V oblasti schvaľovania kúpeľnej liečby poisťovne pravidelne riešia rôzne komplikácie. Medzi najčastejšie dôvody zamietnutia žiadostí patria všeobecné kontraindikácie, ako je inkontinencia tretieho stupňa, aktívne fajčenie či nesplnenie indikačných podmienok, napríklad pri nekomplikovaných artroskopických a laparoskopických operáciách. Administratívne prekážky sú ďalším faktorom – ak poistenci nestihnú doručiť návrh do poisťovne do šiestich týždňov pred uplynutím indikačnej lehoty, ich žiadosť môže byť zamietnutá.
V snahe zefektívniť proces schvaľovania kúpeľnej liečby zaviedla VšZP viacero zmien. Poistenci si môžu sami vybrať kúpeľné zariadenie a dohodnúť termín nástupu, čím sa zjednodušil administratívny proces. Zároveň lekári a poskytovatelia zdravotnej starostlivosti môžu cez portál pre poskytovateľov vystavovať elektronické návrhy na kúpeľnú liečbu, čím sa urýchľuje komunikácia medzi pacientmi, poisťovňami a kúpeľnými zariadeniami.
Spolupráca VšZP s kúpeľmi je podľa Zuzany Žiakovej z oddelenia komunikácie poisťovne bezproblémová. „Riešime najmä výnimočné prípady, ako je predĺženie platnosti návrhu z kapacitných dôvodov alebo pokračovanie kúpeľnej liečby po jej prerušení na viac ako 30 dní,“ dodáva.
Pozitívne vníma situáciu aj zdravotná poisťovňa Union. Napriek zvyšovaniu dopytu po kúpeľnej starostlivosti sa snaží vybavovať žiadosti poistencov čo najrýchlejšie. Stane sa však, že návrh je odmietnutý.
„Najčastejšie sa návrh zamietne pre úplnú imobilitu alebo z dôvodu, že poistenec nie je liečený na ochorenie, na ktoré mu navrhli kúpeľná starostlivosť,“ dodáva K. Baluchová s tým, že poisťovňa nemôže obmedzovať počet schválených návrhov.
Hoci niektorí poistenci využívajú možnosť liečby v iných krajinách, slovenské kúpele si udržiavajú vysokú úroveň služieb a dlhodobú tradíciu. Kľúčovým faktorom bude nielen finančné zabezpečenie sektora, ale i dostupnosť kvalifikovaného zdravotníckeho personálu. Budúcnosť kúpeľníctva závisí od vývoja ekonomickej situácie, politických rozhodnutí a schopnosti sektora prispôsobiť sa novým podmienkam.
