Kúpele v praxi: Náklady znáša zdravotníctvo, úžitok má iný rezort

Napriek tomu, že kúpeľná starostlivosť má na Slovensku dlhodobú históriu a stojí nemalé peniaze, nákladové štúdie o tomto type zdravotnej starostlivosti sú pomerne vzácne a ťažko ich prepočítať. Nedostatočné komplexné dáta tak zároveň bránia vo využívaní plného potenciálu kúpeľníctva. Dôvodov je podľa zdravotníckeho analytika Martina Smatanu viacero. Prvým z nich je samotná definícia balneoterapie, ktorá pozostáva z rozličných metód a postupov. Zahŕňa napríklad ergoterapiu, elektroliečbu, svetloliečbu, teploliečbu, mechanoterapiu, vodoliečbu, psychoterapiu či dietoterapiu. Väčšina štúdií sa však sústreďuje iba na vybrané terapie. Aj keď je štúdií viacero, makroekonomické závery sa z nich podľa analytika robia veľmi ťažko.

Prepojenie

V kúpeľníctve vstupuje do hry mnoho aktérov vrátane aspoň šiestich ministerstiev. Podľa odborníkov potenciál kúpeľov treba pretaviť do dlhodobej koncepcie. „Nebuďme smutní, keď nenájdeme návratnosť len v zdravotnej starostlivosti. Ten príbeh je širší a zdravotná a sociálna starostlivosť sú spojené. Adekvátna kúpeľná starostlivosť pacienta veľmi rýchlo vracia do produktívneho pracovného života,“ skonštatoval člen predstavenstva zdravotnej poisťovne Dôvera Marian Faktor na konferencii Vizionári. Zdravotnícky analytik Martin Smatana uviedol, že kým totiž náklady na kúpeľnú liečbu znášajú zdravotné poisťovne, primárne benefity z nich čerpá rezort práce, sociálnych vecí a rodiny. V súvislosti s tým spomenul závery niekoľkých metaanalýz, ktoré sa venujú oblasti kúpeľníctva. Tie deklarujú, že pacienti, ktorí sa zúčastnili na riadenej rehabilitácii po operácii kolena, sa vrátili do práce o šesť týždňov skôr než tí, ktorí ju neabsolvovali.

Ďalšia metaanalýza tvrdí, že pacienti, ktorí podstúpili štruktúrovanú rehabilitáciu, zaznamenali 30-percentné zlepšenie funkčného zotavenia a zníženie úrovne bolesti približne o 2,5 bodu na 10-bodovej stupnici počas prvých šiestich mesiacov po operácii.