Skok do civilu
Keď sa na budúci týždeň po záverečnom ceremoniáli pozametá košická Hlavná ulica, ročná programová časť Európskeho hlavného mesta kultúry (EHMK) sa skončí. Dôkazom toho, že sa Košice stali súčasťou európskej kultúrnej politiky, ostanú realizované investičné projekty. Či sa ich aj v budúcnosti podarí naplniť obsahom, je nateraz veštením z gule. Faktom je, že infraštruktúra pre možnú budúcu kultúru násobne narástla a v niektorých prípadoch sa za európske peniaze podarilo realizovať i architektonicky zaujímavé koncepty.
Patrí medzi ne rekonštrukcia a oživenie areálu bývalých Kasární kapitána Jaroša na Kukučínovej ulici. Podľa návrhu prešovského ateliéru zerozero (prečítajte si rozhovor) získali nové využitie tri bývalé kasárenské budovy, pribudli ďalšie menšie objekty, zrevitalizoval sa park a vzniklo nové námestie. Od leta je pre verejnosť otvorený kultúrny komplex Kasárne Kulturpark. Jeho súčasťou je okrem iného koncertná sála, galéria či technické centrum pre deti Steel Park.
Objekt bývalých kasární však nie je len príkladom dobre zvládnutého prerodu opustených priestorov na nové využitie. Autori architektonického konceptu chceli využiť príležitosť na urbanistický zásah do mesta a išli ešte o krok ďalej. Do diskusií v rámci autorského tímu bol od začiatku zapojený aj grafický dizajnér. To je minimálne v slovenských končinách stále ojedinelý jav.
Hľadanie kódu
„Pre architekta je často grafický dizajn len ďalšou, ,trpenou‘ vrstvou jeho diela. Zväčša ide len o konkrétny detail, napríklad umiestnenie nápisu na budove či orientačnej tabuli. Problém nie je vnímaný komplexne a ako priama súčasť architektonického diela. Stáva sa, že architekti takéto úlohy riešia vo vlastnej réžii, bez angažovania grafického dizajnéra alebo aspoň konzultácie s ním,“ vysvetľuje Marcel Benčík. V prípade jeho spolupráce s architektmi zerorzero to bolo inak. Príspevok grafického dizajnu sa od začiatku vplietal do architektonického návrhu. Cieľom bolo vytvorenie konceptu vizuálnej identity nového areálu a tiež navigačného systému pre návštevníkov.
Prvé, čo si návštevník areálu všimne, sú veľké jednoslovné nápisy na budovách a pavilónoch. Keďže súčasťou architektonického návrhu bolo doplnenie viacerých nových objektov, vznikla potreba ich rozlíšenia a orientácie pre návštevníkov. Jedna z hlavných budov niesla pôvodne krkolomný názov SO 02 Centre for Supporting Culture and Creativity, čo je kombinácia stavbárskej hantírky a označenia funkcie daného objektu. S takýmto zhlukom slov sa graficky veľmi zle pracuje a navyše, kým ho človek vysloví, tak mu odíde aj posledný nočný autobus.
M. Benčík preto pátral po jednoduchom a zároveň univerzálnom riešení označenia. Od návrhov vlastného konceptu identifikácie budov sa nakoniec rozhodol pre existujúci spôsob kódovania. Ide o systém vojenskej abecedy, ktorý je overený a funkčný. „Vojenská abeceda je dobre vymyslená, za každým písmenom sa skrýva celé slovo tak, aby sa eliminovala pravdepodobnosť ich zámeny. Keď vojaci komunikujú cez vysielačku a zasahujú do toho rôzne ruchy, tak toto je najlepší spôsob, ako neurobiť chybu,“ vysvetľuje M. Benčík.
Od Alfy po Zulu
Voľba vojenskej abecedy nemala priamy súvis s pôvodným využitím areálu. Napojenie na maskáčový svet vzniklo náhodne, no vytváranie významových vrstiev autori vítajú. Riadili sa totiž premisou, že ľudia sa v novom prostredí udomácnia vtedy, keď prenikne do ich jazyka a naplní sa ich vlastnými príbehmi.
V hierarchii areálu boli tri hlavné budovy pokrstené prvými písmenami abecedy a aj značenie ostatných objektov sa pohráva s obsahovými významami. Pódiá Romeo a Juliet sú situované blízko pri sebe, pavilón Papa volá po gastronomickom využití a bod Zulu, ktorý abecedu uzatvára, slúži ako orientačný bod, z ktorého je výhľad na takmer celý areál.
Rozmerné nápisy na budovách a objektoch pritom nemajú len funkciu predimenzovaných orientačných tabúľ. Reagujú na logiku areálu, na zorné pole návštevníka i použité stavebné materiály. Nové prízemné pavilóny kombinujú vysokoleštené antikoro so sklom, čím získavajú zrkadlový efekt, a preto pohlcujú alebo odrážajú okolité prostredie. Nápisy na nich sa tak v istej perspektíve vznášajú vo vzduchoprázdne. Obrovské písmená názvov hlavných budov zase nenápadne križujú biele fasády a upozorňujú sa seba vplyvom dopadu slnečných lúčov.
Už pôvodný areál kasární pochopiteľne disponoval istou orientačnou logikou a vojaci i bez dizajnérskych riešení trafili do skladu či k veliteľovi. To sa však dialo v prísne nalinajkovanom priestore, ohraničenom vysokými múrmi. Prvý architektonický krok k novému využitiu spočíval práve v zrušení izolácie tohto územia a jeho otvorení voči okolitej zástavbe. Zatiaľ čo pôvodné kasárenské sklady pre proviant armády mali regulovaný a strážený vstup, nový areál víta každého. Na objavovanie priestorov pozýva aj ďalší príspevok dizajnéra M. Benčíka. Do šachovnicovej štruktúry betónovej dlažby námestia zakomponoval diagonálne zárezy, ktoré návštevníka intuitívne vedú do vnútra areálu.
Reč námestia
Kulturpark je najnákladnejším realizovaným investičným projektom finišujúceho mesta kultúry. Spolu s interiérovým vybavením objektov si revitalizácia areálu vyžiadala takmer 27 miliónov eur. Mesto ňou však nezískalo len vynovené fasády niekoľkých nevyužitých budov, ale kompletný nový urbanistický celok v širšom centre mesta s veľkým potenciálom.
O tom, že Kulturpark nemá byť len o umení zavretom medzi steny bývalých kasární, hovorí najmä nové námestie, ktoré je výrazným prvkom celého areálu. Napriek tomu, že architekti nemali strach z nového otvoreného priestoru, naplnili ho v spolupráci s grafickým dizajnérom ďalším výrazným prvkom.
Písmeno Y, čiže Yankee označuje súbor stĺpov a kaskádovitých plachiet vytvárajúcich pergolu. Jedným z podnetov pre tento architektonický vstup bolo vytvorenie prístrešku pred slnkom pre návštevníkov. Druhý dôvod vyplynul z diskusie o tom, akým spôsobom môže areál vizuálne komunikovať s okolím a ako upozorňovať na hlavné udalosti v areáli. Najjednoduchšie by bolo postaviť na námestie veľký bilbord alebo roztrúsiť do priestoru citylighty. „Nechceli sme však priestor zahusťovať vizuálnym smogom,“ hovorí M. Benčík. A dodáva, že keby bolo v projekte na grafický dizajn vyčlenených niekoľko miliónov eur, tak by sa dalo uvažovať o supermodernej technológii, ktorá by napríklad robila interaktívnu svetelnú projekciu na budovy. Napriek tomu, že nešlo o lacný projekt, autori v tejto situácii neboli. Hľadali preto iné riešenie, ako komunikáciu areálu navonok predsa viac zdynamizovať, a to pomocou tradičných technologických riešení. Výsledkom je analógové komunikačné médium v priestore, ktoré sa mení v závislosti od polohy návštevníka a tiež od sily vetra.
Naplniť obsahom
Košice nie sú Bilbao. Stavby, ktoré vznikli v rámci projektu EHMK, nemajú potenciál pritiahnuť desaťtisíce turistov a vytvoriť tak efekt Guggenheimovho múzea s výrazným príspevkom k ekonomickej kondícii mesta. To však neznamená, že by tu chýbalo úsilie prispieť k urbanistickej kultúre. V prípade areálu Kulturparku platí, že sa architektonicky správa tak, ako by sa žiadalo od každej rekonštrukcie či novostavby: dáva o sebe vedieť, komunikuje svoj obsah, láka návštevníkov a naviguje ich vo svojom vnútri. Stopa architektov i grafického dizajnéra v areáli je zrejmá. Či sa kasárne kultúry stanú výkladnou skriňou mesta, magnetom pre návštevníkov a dlhodobo sa naplnia obsahom, je už úloha pre iných profesionálov.
