Capone set. Tak sa volá nápojová kolekcia postriekaná červenou farbou, pripomínajúcou krv. Dizajnér Patrik Illo sa pri tomto diele inšpiroval prohibíciou v Amerike, keď sa zakázaný alkohol v baroch nalieval do porcelánu. Hra s formou a funkciou je každodenná pracovná náplň dizajnéra skla. P. Illo sa profesijne realizuje najmä ako hlavný externý dizajnér sklární Rona v Lednických Rovniach. Podieľa sa na vizáži produktov vyvážaných do šesťdesiatich krajín sveta. So sklárňami je prepojená aj jeho rola pedagóga na bratislavskej Vysokej škole výtvarných umení, kde sa snaží dostať mladých dizajnérov do styku s reálnou výrobou, aby mal aj v budúcnosti kto navrhovať elegantné tvary.
Pri výrobe úžitkového skla zohráva výraznú úlohu úroveň technológie. Do akej miery je konkurenčnou výhodou kvalitný dizajn?
Dizajn je rovnako podstatný ako technológia. Pri skle to vidno napríklad na veľtrhoch, kde firmy každoročne prezentujú svoje novinky. Nové produkty vždy odrážajú úroveň výrobných technológií a zároveň progres v chápaní dizajnu. Každá novinka predstavuje pohľad dizajnéra na súčasný tvar a jeho skĺbenie s funkciou. A je to tiež ukážka technologických možností firmy.
V sklárskom priemysle pôsobíte profesionálne už pätnásť rokov. Zmenila sa za ten čas pozícia dizajnéra?
Úloha dizajnéra ostáva rovnaká. Má tvoriť predmety, ktoré sú dizajnovo aktuálne a reflektujú stav technológie. Zmenilo sa však postavenie dizajnéra v rámci firmy. Pôvodne mal dizajnér oveľa väčší vplyv na to, ako vyzeral finálny produkt. Túto rolu lídra vizuality postupne prevzal marketing. Dizajnéri sú dnes súčasťou komplexu výroby. Znamená to, že dizajn je oveľa viac tímová práca. Nemôže to už byť len vízia jedného človeka. Dizajnér musí vedieť spolupracovať so všetkými zložkami výroby, marketingu i obchodu.
Do akej miery môže dizajnér presadiť svoje návrhy do realizácie?
Závisí to aj od jeho schopnosti pohybovať sa v rámci procesu vzniku produktu. Dôležité je, akým spôsobom pristupuje počas navrhovacieho procesu k ostatným vstupom. Keď ich rieši až na konci, môže vzniknúť problém. Deje sa to napríklad pri dizajnéroch, ktorí nepoznajú technológie. Bežne sa stáva, že technológ hotový návrh odmietne ako nerealizovateľný a dizajnér ho musí prekresliť. Ak dizajnér ovláda technológiu a prizýva špecialistov hneď na začiatku, môže viac ovplyvniť vývin výrobku.
Ako vzniká nový produkt?
Bežne je to tak, že klient má nejakú predstavu a úlohou dizajnéra je vhodným spôsobom ju naplniť. Neznamená to však, že dizajnér dostane nalinkované zadanie. Vždy je tam značná časť kreativity. Je nutné si uvedomiť, že dizajn nie je voľné umenie. Vždy sa tu pracuje s obmedzeniami, či už technologickými alebo marketingovými. Dizajnér musí pri tvorbe počítať s týmito vstupmi a nebrať ich ako obmedzenie, ale ako výzvu na tvorbu.
V akom vzťahu sú funkcia a forma pri dizajne skla?
Dizajn má veľa možných polôh. Jednou je art dizajn, ktorý existuje vo forme originálnych diel. Venujem sa mu tiež, keď si potrebujem vyjasniť konkrétne výtvarné problémy. Táto tvorba sa pohybuje v akomsi medzipriestore – už to nie je celkom dizajn, ale ešte to nie je ani umenie. Ďalšou polohou je priemyselný dizajn. Jednou z dôležitých podmienok, ktorú by mal produkt spĺňať, je jeho rentabilnosť. Ak firma do vývoja a výroby vloží energiu, čas a peniaze, tak by sa mal produkt aj predávať. Priemyselný dizajn priamo pracuje s vkusom, potrebami a očakávaniami zákazníka. Dizajnér musí pochopiť adresáta a nadizajnovať mu jeho potreby.
Existuje charakteristika slovenského skla, s ktorou sa dá operovať na trhu?
Tu sa hodí porovnanie s výrobou v Česku. Pri nedávnej súťaži Grand dizajnér roka bolo možné vidieť, že český dizajn skla má viacero polôh, no jedna z veľmi výrazných je dekoratívnosť. Naproti tomu sa u nás dizajn vyznačuje skôr čistou líniou a funkciou a tiež minimalizáciou technických vstupov. Najväčší prínos tradície dizajnu z Lednických Rovní je v tom, že výrobky boli vždy tvarovo a funkčne vyčistené. Práve cez čistotu tvaru sa ukazovala funkcia produktu, ktorá nebola zakrytá dekoratívnosťou.
Ako žije tradícia výroby skla v Česku?
Tamojšia sklárska tradícia je predovšetkým omnoho bohatšia. Po revolúcii tam síce zaniklo veľa firiem a rozpadli sa giganty ako Skloexport či nedávno aj Bohemia Crystalex, ktorá sa rozdelila na menšie celky. Napriek tomu je tam stále množstvo menších firiem, ktoré produkujú umelecký dizajn a remeslo. Na Slovensku nič také neexistuje. Reálny a fungujúci dizajn skla sa robí len v Lednických Rovniach. A dokonca na technologicky vyššej úrovni ako v ČR. Všetky ostatné slovenské sklárne buď skrachovali, alebo sú vo veľkých problémoch.
Pracovali ste pre rôzne firmy, aj v zahraničí. Zaznamenali ste rozdiely v prístupe?
Slovensko má jeden veľký problém, ktorý sa netýka len oblasti, v ktorej pôsobím. U nás je často najväčšou firemnou kvalitou technologické know-how. Čo stále poriadne nefunguje, je práca so značkou. Na Západe mnoho firiem zrušilo výrobu a fungujú len ako značky. Majú vlastné dizajnérske štúdiá a produkty si nechávajú lacno vyrábať vo východnej Európe alebo v Ázii. Netvrdím, že je to jediný správny postup, ale je to existujúci trend. My akoby sme sa báli budovať značku a nie sme ochotní investovať do nej. Akoby sme stále neverili tomu, že sa dá vybudovať značka, ktorá môže na trhu samonosne fungovať a ktorá by bola pre zákazníkov zárukou úrovne kvality a dizajnu.
Môže sa teda stať, že zákazník nemusí vedieť, že má výrobok od vás?
Môže. Zahraničná firma si produkt odoberá ako celok. Od idey cez dizajn až po výrobu. Odberateľ si k produktu vytvorí vlastný príbeh, názov alebo aj vysvetlenie, čo daný dizajn komunikuje. A potom daný sortiment predáva napríklad v Amerike. Ten istý produkt si zoberie iný odberateľ, zabalí ho, odkomunikuje úplne iným spôsobom a predáva ho zasa trebárs v Nemecku.
Nedala by sa značka postaviť na mene dizajnéra?
Dala. Firmy na to prišli už dávno a minimálne od šesťdesiatych rokov to takto bežne funguje. Významní výrobcovia založili marketing práve na personifikácii dizajnu. Nešlo len o to, vyrábať nejaký anonymný predmet, ktorý nikto konkrétny nevymyslel. Práve naopak, ukázalo sa na autora a na spôsob, ktorým produkt vytvoril. Takto sa jednoducho získal príbeh, ktorý funguje ako marketingové plus. Na presadenie a odkomunikovanie takejto stratégie však treba ľudí, ktorí vedia, ako funguje trh, a sú zároveň vizionári. Práve toto chýba slovenskému priemyslu. Je tu málo vizionárov.
Ktoré sú najdôležitejšie odbytištia skla z Lednických Rovní?
Najväčší trh je Nemecko, USA a v poslednom čase sa veľmi rozvíja Čína. Ázijská krajina je zaujímavá v tom, že dokáže akceptovať aj značku.
Čína teda už nie je len lacnou výrobňou, ale aj perspektívnym odberateľom?
V Číne sú desiatky sklární, ktoré nízkymi nákladmi valcujú svetovú výrobu a určujú to, aké sú ceny na trhu. Čína je stále obrovskou výrobnou halou, ktorá produkuje výrobky pre svetové značky a zaručuje im žiadanú kvalitu. Na druhej strane sa z Číny vyváža aj množstvo produktov, ktoré nie sú kvalitné. Tento obchodný systém však opačne nefunguje. Čína menej kvalitné výrobky nedováža, ale žiada kvalitu. Vyššia bohatá vrstva v Číne sa pýši tým, že vlastní produkty z Ameriky alebo z Európy. Všetky svetové značky preto vidia v Číne obrovský potenciál. Je to veľký trh, na ktorom si nachádzajú miesto najkvalitnejšie výrobky.
Sklo je luxusnejší produkt, ktorý si ľudia počas krízy zrejme môžu odpustiť. Je to cítiť?
Iste, ak človek kalkuluje s výdavkami, tak najprv rozmýšľa nad základnými potrebami. A sklo medzi ne nepatrí. Kríza sa preto na sklárskom priemysle podpísala. Navyše, keď firmy začali škrtať, tak sa to dialo v oblasti marketingu a dizajnu. Môže to byť dvojsečná zbraň, lebo keď firma neinovuje, nie je zaujímavá. Najvýraznejšie však bolo pokles cítiť v prvej vlne krízy. Dnes už ako keby si ľudia na horšiu situáciu zvykli a firmy i zákazníci sa naučili v tomto prostredí operovať.
Patrik Illo (38) pôsobí ako hlavný externý dizajnér sklární Rona v Lednických Rovniach. S firmou, ktorá si tento rok pripomína 120 rokov od svojho vzniku, kooperuje od roku 1998. Spolupracoval aj s ďalšími spoločnosťami v Česku, Poľsku a na Slovensku. Od roku 2010 je vedúcim ateliéru Sklo na Vysokej škole výtvarných umení v Bratislave. Svoju tvorbu prezentoval v rámci desiatok výstav.
Prečítajte si ďalšie články z rubriky Kreatívne.
Článok vyšiel v novom vydaní týždenníka TREND 12/2012.
Tlačený TREND na webe, kniha ako darček a ďalšie: Deväť dôvodov, prečo si predplatiť časopis TREND.
Foto - Miro Nôta
