Košice vstupujú do roka, ktorý obnaží niekoľkoročné úsilie východniarov zaradiť sa medzi atraktívne body na kultúrnej mape starého kontinentu. Otvárací dvojdňový ceremoniál Európskeho hlavného mesta kultúry (EHMK) naplánovaný na 19. a 20. januára 2013 bude len úvodným ohňostrojom. Ten v tom čase ešte neosvetlí, ako Košice naložili so zhruba 85 miliónmi eur (z toho 60 miliónov z eurofondov), čo sú celkové investičné náklady projektu. No už dnes možno tušiť, že výsledkom bude okrem iného skrášlené okolie domu, v ktorom býva hŕstka miestnych prominentov. A pár spokojných firiem, ktoré sa pustili do betonárskej úpravy parkov.
Povinná päťročnica
To, že značne meškajú najväčšie projekty v rámci EHMK – Kulturpark a Kunsthalle mali byť hotové do konca roka 2012, predbežne to bude o pol roka neskôr –, síce znepokojuje, ale nemusí signalizovať veľké zlyhanie. S programom sa dá improvizovať. No o to naliehavejšie sa treba zamýšľať, čo bude po tom, ako Košice kultúrnu štafetu odovzdajú inému európskemu mestu. Za noblesnou fasádou Kunsthalle sa nakoniec môže skrývať veľmi praktická, avšak nekultúrna budúcnosť.
Aby Košice nečelili hrozbe vracania európskych zdrojov určených na EHMK 2013, musia garantovať aspoň päťročné využitie investičných projektov na schválený účel. Už teraz sa ozývajú hlasy, že prevádzku Kunsthalle v Košiciach nikto neuživí. Päť rokov ju bude treba dotovať – a potom?
Pred 25 rokmi to ešte bola krytá plaváreň. Odvtedy budova chátrala. Projektant Kunsthalle Juraj Koban TRENDU povedal, že s alternatívou návratu k plavárni sa neráta. No dodal, že je to halový priestor, a ak by sa mesto neskôr rozhodlo, teoreticky tam môže byť tržnica, knižnica, basketbalová hala alebo znova plaváreň. Najmä keď bazén s vodou v Kunsthalle ostáva pre potreby alternatívneho umenia. Ani mesto túto verziu nevylučuje. Podľa hovorkyne Martiny Urik Viktorínovej je po piatich rokoch hociktorý z objektov možné zmeniť na akýkoľvek iný účel.
A práve k tomu to podľa kritikov smeruje –že z kultúrnych stánkov sa po povinnej päťročnici stanú zariadenia spríjemňujúce život miestnej smotánke. Veď veľká časť rekonštrukčných prác v rámci EHMK je zároveň skrášľovaním okolia ich obydlia. „Keď vidím, ako sa pridružujú ďalšie investície k tomu akože nebytovému domu, ktoré im spríjemňujú bývanie, tak vôbec by som nevylučoval, že budú chcieť mať aj plaváreň doslova cez plot,“ myslí si košický občiansky aktivista Karol Labaš.
Dom prominentov
Reč je o najznámejšom nebytovom dome v Košiciach, v ktorom už päť rokov býva sedem prominentov vrátane predsedu parlamentu Pavla Pašku. Tým sa nič lepšie ako EHMK nemohlo prihodiť. Z jednej strany doslova cez plot im mesto za 7,3 milióna eur rekonštruuje starú ruinu – Kunsthalle, z druhej zasa za šesť až sedem miliónov im pod oknami vylaďujú Mestský park.
Sedem privilegovaných sa na lukratívnu adresu dostalo neobyčajne korektne a spôsob, ako dokázali elegantne prekorčuľovať pomedzi pravidlá, dodnes vyvoláva u Košičanov uznanlivé prikyvovanie. Územný plán mesta neumožňoval v ochrannom pásme mestskej pamiatkovej rezervácie stavať bytové stavby. Je to zóna určená nie na trvalé bývanie. A tak firma City Park Club Dušana Macha (jeden z najbližších ľudí P. Pašku nielen v medicínskom biznise) postavila spoločensko-relaxačné centrum. Na papieri. V skutočnosti ide o luxusný moderný apartmánový dom za zhruba štyri milióny eur.
K stavbe sa vtedy záväzne vyjadroval aj vtedajší hlavný architekt mesta Peter Murko. Pre Korzár povedal, že územný plán určuje pre toto územie základnú funkciu športu. A keďže štvorpodlažná budova poskytuje aj športové vyžitie, hlavne na prízemí, je v súlade s plánom. A potom sa tam P. Murko nasťahoval. Dnes pláva so susedmi v spoločnom bazéne a napĺňa tak základnú športovú funkciu stavby.
Keď médiá písali, že do polyfunkčného domu si nebude možné prihlásiť trvalý pobyt, nikto neoponoval. Až keď si ho tam D. Mach a P. Paška prihlásili, Košičanom oznámili, že to je v súlade so zákonom. D. Mach dokonca priznal, že od začiatku to plánoval, aby býval „na najlepšej adrese v meste“.
Už len zmienka o tomto čudnom procese rozrušila architekta J. Kobana, ktorý stavbu projektoval a je tiež nájomníkom v jednom z apartmánov. Tvrdí však, že jeho rodina tam nebýva. Na otázku, či mu neprekážajú negatívne reakcie verejnosti, odpovedal, že mu prekáža táto aktivita TRENDU. A dramaticky dodal, že v dejinách architektúry malo mnoho ľudí problém a mnoho ľudí aj zomrelo.
Predseda parlamentu a pár ďalších vyvolených bývajú na mimoriadne dobrej adrese. Okolie im skrášlia projekty EHMK.
Viac fotografií vo fotogalérii
Ďalší nájomníci?
D. Mach, tentoraz s firmou City Park Center, pokračuje v zveľaďovaní okolia apartmánového domu. A znova v športovo-relaxačnom duchu, aby bol v súlade s územným plánom. Pozemok susediaci s Mestským parkom získal v čase, keď bol primátorom terajší župan Zdenko Trebuľa. Spolu s inými mestskými nehnuteľnosťami bol založený v Prvej komunálnej banke, od nej ho D. Mach kúpil. Tak Košice riešili dlhy z éry Rudolfa Schustera.
Za normálnych okolností by mal byť magistrát v strehu. Investor, ktorý mesto vycvičil pri stavbe apartmánového domu mimo povolenej zóny, hneď vedľa stavia športovo-relaxačný park, ktorého súčasťou bude aj hotel so 40 izbami. Mestu by mali v ušiach rezonovať slová bývalého hlavného architekta P. Murka, keď argumentoval, prečo je trvalé bývanie v apartmánovom dome v poriadku – ani v hoteli sa nevylučuje, že v ňom budete trvalo bývať. Na otázku, či sa mesto zabezpečuje, aby mu v parku nepribudli ďalší trvalí nájomníci, hovorkyňa vôbec neodpovedala.
Keďže v parku sú „paškovci“ a na magistráte primátor Richard Raši, dali sa čakať harmonické vzťahy. Mesto urobilo s D. Machom zámenu časti pozemkov a akceptovalo, aby obslužná komunikácia do športového areálu viedla cez mestské pozemky.
Športovo-relaxačný park s hotelom a podzemnými garážami rastie na bývalých antukových kurtoch Jednoty, respektíve klubu VSS, ktoré prežili dve vojny, niekoľko aj totalitných režimov a niekoľko štátov. Po tých dvorcoch pobehovali napríklad Pála, Kukal alebo Lendl. Prvý kontakt s tenisom tu zažila košická rodáčka Martina Hingisová, neskôr svetová jednotka. Jej otec Karol zrušenie antukových kurtov nechápe: „Také niečo zrušiť v srdci mesta, to nemá obdobu. Tu v parku sa odvíjala história košického tenisu.“ Nový projekt ráta s obnovením korčuľovania v zimných mesiacoch (skončilo sa v 60. rokoch) aj s výstavbou tenisovej haly a nových kurtov, ale s umelou trávou. Tie sú aj pre lepších rekreačných hráčov málo zaujímavé.
D. Mach, aktuálne predseda dozornej rady Transpetrolu, TRENDU najprv prisľúbil odpovede na otázky. Keď si ich prečítal, názor zmenil. Vraj je súkromná osoba a médiám bude poskytovať informácie v čase, rozsahu a spôsobom, ktorý sám uzná za vhodný...
Stavba na kľúč
Ako absurdná bodka celého príbehu o ľuďoch, ktorí bývajú tam, kde sa bývať nemalo, pôsobí jeden „kľúčový“ detail v projekte rekonštrukcie Mestského parku. Ten má byť po dokončení oplotený, vybavený kamerami a večer sa bude zamykať. Magistrát argumentuje, že sa tam zdržiavajú asociáli. Isteže, komu by vyhovovalo mať také živly rovno pod oknami na najlepšej adrese v meste.
Článok vyšiel v aktuálnom vydaní TRENDU 50-51/2012.
Tlačený TREND na webe, kniha ako darček a ďalšie: Deväť dôvodov, prečo si predplatiť časopis TREND.
Foto - Ivan Fleischer
