Kubina: Pre Pentu platí vo verejnej debate prezumpcia viny

Renomovaný právnik Peter Kubina, riadiaci partner spoločnosti Dentons, začal zastupovať zdravotnú poisťovňu Dôvera. 

Ide o následok pokračujúceho sporu so štátnymi orgánmi. V rozhovore pre TREND hovorí, čo ho k tomu viedlo, či Dôvera v sporných transakciách pochybila alebo na akých princípoch stojí jeho pohľad na právnu obhajobu. 

Špecializuje sa Dentons na nejaký konkrétny typ práva? 

Na Slovensku aj vo svete sme „full servis“ firma, čiže zaoberáme sa všetkými oblasťami práva, ktoré sa v rámci biznisu a podnikania vyskytujú. Nerobíme odvetvia typu rodinné právo, ale robíme napríklad trestné právo, čo takmer žiadne medzinárodné firmy tu pôsobiace nerobia.

Aká je vaša osobná právna skúsenosť? 

Prešiel som rôznorodou dráhou, čo sa týka praxe. Začínal som na obchodných transakciách, M&A, nehnuteľnostiach, potom som prešiel bankovým transakčným právom a kapitálovými trhmi, kde sa robili také veci ako emisie dlhopisov alebo syndikované úvery. 

Potom som si k tomu začal pridávať sporovú agendu, najskôr civilnú, obchodnú, ústavnú a nakoniec trestnú. Posledné tri roky už robím takmer iba spory a ostatné veci riešia iní kolegovia.

Hovoríte, že zahraničné právne kancelárie trestné právo príliš nerobia. Prečo ste si ho vybrali?

V oblasti trestného práva je veľmi dôležité mať meno, lebo tam sa klienti aspoň v prvom momente rozhodujú aj podľa toho, či a ako advokáta poznajú, prípadne na základe odporúčania. V trestnoprávnej oblasti bol deficit právnikov, ktorí musia mať tri dôležité vlastnosti, preto nám dlho trvalo nájsť vhodného človeka na rozbeh tejto praxe. Možno väčšina z nich spĺňala dve z nich, no nie všetky tri. 

Aké to sú? 

Prvá základná je schopnosť robiť slovenské právo po anglicky. Druhá je schopnosť produkovať výstupy na úrovni, ktorú očakávajú klienti medzinárodnej advokátskej kancelárie. Tretia je meno na trhu. 

Ten tretí bod súvisí s tým, že trestnú obhajobu spoločnosť vníma rozpačito? 

Často sa stávalo, aj neprávom, že na trestného advokáta sa spoločnosť pozerala ako na „škodnú“. Že je to niekto, kto zločinu pomáha, prípadne sa s klientom podieľa na jeho páchaní. No keď som sa do toho dostal naplno, môžem povedať, že nič nie je ďalej od pravdy. Nevylučujem, že sú aj advokáti, u ktorých je tá hranica medzi normálnou prácou – poskytovaním právnej služby, a nadprácou – podieľaním sa na trestnej činnosti klienta, značne rozostrená, ale to určite nie je štandard a ide o výnimky.

Na základe čoho si vyberáte klientov?