Podľa dostupných informácií polícia emisnú kauzu vyšetrovala ako zneužitie právomocí verejného činiteľa, porušenie povinností pri správe cudzieho majetku a legalizáciu príjmu z trestnej činnosti.
Takáto disparátna kvalifikácia „skutku“ vytvorila vhodnú pôdu na to, aby sa ľahšie dospelo k záveru, že nešlo o trestný čin. Veď ak dvaja ministri životného prostredia (Jaroslav Izák a Ján Chrbet) zastavili rokovania s japonskou štátnou agentúrou, ktorá v stredoeurópskom regióne kupovala emisné kvóty, tak urobili len to, čo bolo v ich právomoci.
Skutočnosť, že Slovensko ako jediné v regióne nepredalo svoje aktíva agentúre iného štátu za trhovú cenu, ale garážovej firme Interblue Group za polovicu, čím republika prišla o desiatky miliónov eur, zo „skutku“ akosi vypadla.
To, že dvaja vysokí štátni funkcionári na ministerstve (Pavol Tehlár a Peter Solčanský, nominanti predsedu SNS Jána Slotu) dohodli obchod so spoločnosťou Interblue Group, nebolo porušením povinností pri správe cudzieho majetku, lebo dohodu, ktorú vyrokovali, predsa podpísal minister a na vedomie vzala aj vláda Roberta Fica. Skutočnosť, že konali v zhode s poradcom ministra Norbertom Havalcom, ktorý bol zároveň aj projektovým manažérom spoločnosti Interblue Group, sa takisto do „skutku“ nedostala.
Zdroj: Danglár
Pozrite si všetky Danglárove ilustrácie ku komentárom M. Leška
O legalizácii príjmov z trestnej činnosti sotva môže byť reč, keď všetko, z čoho Interblue a osoby v jej pozadí profitovali, bolo výsledkom vládou akceptovaného obchodu. Premiér ho dlho obhajoval a keď už viac nemohol, tak sa vyhovoril, že do vlády prišiel materiál, ktorý klamal a zavádzal, ale on je v tom nevinne, lebo mal k ministrovi J. Chrbetovi „elementárnu mieru dôvery, ale jednoducho to boli klamstvá“.
Predseda HZDS Vladimír Mečiar ako jediný člen vládnej koalície, ktorý nebol do emisnej kauzy vpustený, na plné ústa povedal, čo bolo potrebné vyšetriť: „Kto bol organizátor skupiny, kto návodca, kto zosnoval celú skupinu.“
Ešte aj šéf koaličnej strany to videl tak, že kauzu bolo potrebné vyšetriť predovšetkým ako zločin založenia, zosnovania a podporovania zločineckej skupiny.
To, čo vyplýva zo záveru vyšetrovateľa, nie je normálne a nesmieme si na to nikdy zvyknúť. Na Slovensku to nesmie byť tak, že trestným činom tu nie je skutok, do ktorého sú zapletení politici, ich nominanti, poradcovia a sponzori.
