V posledných rokoch ako keby niektoré „alma mater“ súťažili, na ktorej sa dá prísť k titulu ľahšie a za vyššie školné. Zárobková činnosť niektorých univerzít pripomenula starú zásadu z éry socializmu, že každý kradne na svojom pracovisku. Ak sa doteraz škandály s udeľovaním titulov týkali iba rodákov, najmä tých, ktorí svoje hodnosti nadobudli najskôr v mimoakademickom prostredí, teraz sa situácia zmenila. Slovensko už nie je len rajom pre miestnych titulochtivých funkcionárikov, ale dokázalo preraziť aj na medzinárodnej scéne.

Kto sú Słowacy v Poľsku

Zdroj: Ilustrácia - Danglár

<strong>Pozrite si všetky Danglárove ilustrácie ku komentárom M. Leška</strong>

Všetko sa začalo nenápadným a veľmi nešťastným ustanovením v slovensko-poľskej medzivládnej dohode (2005), že slovenský titul docenta možno považovať za rovnocenný s poľským titulom habilitovaného doktora. Pritom jediné, čo majú spoločné, je to, že ich nadobudnutiu predchádza habilitačná prednáška uchádzača. Pretože u nás je oveľa ľahšie získať titul docenta, ako sa stať v Poľsku habilitovaným doktorom, na desaťročie sa stala zo Slovenska „továreň na habilitácie a dokonca aj profesúry“. Zistil to poľský týždenník Wprost, ktorý uverejnil článok, že dvesto poľských akademikov získalo na Slovensku svoj titul veľmi pochybným spôsobom.

Ústredné pasáže článku vyznievajú až tragikomicky, lebo podľa týždenníka niektoré habilitačné kolokvia prebiehali spôsobom, ktorý by upútal aj na filmovom plátne: „V komisii zasadajúci Slováci nepoznali poľský jazyk a pred nimi stojaci Poliak nerozumel po slovensky.“ Napriek tomu sa navzájom chápali, lebo tam pôsobil silný zjednocujúci činiteľ. Ako uviedol Wprost, „z našich neoficiálnych informácií vyplýva, že na získanie docentúry na slovenskej vysokej škole bolo potrebné zaplatiť osemtisíc eur“.

Vyhlásenia predstaviteľov dotknutých škôl, že u nich sa všetky habilitačné a inauguračné konania uskutočňujú v súlade s platnou legislatívou a všetky poplatky sú vyberané trasparentne, znejú síce dobre, ale nedôveryhodne. Pamätáme si totiž prípady, keď sa na vysokých školách jasne stanovené kritériá konaní ešte jasnejšie porušovali a keď sa aj poplatky od domácich študentov vyberali veľmi netrasparentne. Napokon, keby bolo všetko v poriadku, tak by poľské a slovenské ministerstvo nepripravovali rýchlu zmenu, ktorá má už onedlho ukončiť vzájomné uznávanie si vzájomne neporovnateľných titulov a hodností.

Týždenník Wprost o zozname dvesto akademikov, ktorí si svoj titul kúpili na Slovensku, napísal, že je to zoznam hanby poľskej vedy. Ani my sme z toho nevyšli dobre, lebo o vedátoroch, ktorí investovali do titulu od nás, sa v Poľsku hovorí, že sú to Słowacy.