Kto ryžuje na agrodotáciách v EÚ? Šľachta, mafia, šejkovia

V roku 2015 si takmer tretinu všetkých priamych platieb v EÚ v objeme 14 miliárd eur rozdelilo len 131-tisíc subjektov. V Európskej únii pritom aktívne farmárči takmer 14 miliónov poľnohospodárov, ktorí si môžu priame platby nárokovať.

Vyplýva to z čísiel Generálneho riaditeľstva pre poľnohospodárstvo EÚ. Nezávislé hodnotenie efektívnosti týchto platieb sa pritom nevykonáva a so zachovaním systému štedrého dotovania počíta naďalej aj aktuálne pripravovaná reforma Spoločnej poľnohospodárskej politiky (CAP).

Aristokratický biznis

Pätinu firiem v prvej stovke najväčších britských poberateľov agrodotácií EÚ vlastní šľachta. Patrí sem napríklad statok kráľovnej Alžbety II. Sandringham Farms, ktorý takto získal viac ako pol milióna libier. Podobné sumy inkasovali aj vojvoda z Northumberlandu, Lord Iveagh, vojvoda z Westminsteru, alebo Sir James Dyson, ktorý aktívne kampaňoval za brexit. Údaje z roku 2015 zverejnila organizácia Greenpeace. Prvá stovka „farmárov“ v Spojenom kráľovstve si takto rozdelila takmer 90 miliónov libier a patria do nej aj viacerí známi milionári, biznismeni a politici.

Príjemcom európskych agrodotácií, ktoré majú okrem iného kompenzovať farmárom ich nízky príjem, je aj saudskoarabský princ Khalid Abdullah al Saud. Cez off-shore spoločnosť vlastní v Spojenom kráľovstve statok Juddmonte Farms a cez priame platby EÚ zinkasoval za jediný rok viac ako 400-tisíc libier. Podľa britských médií označil svoje agroaktivity za hobby.

Nie je veľa vecí, ktoré si zo systému európskych politík britská vláda chce ponechať. Jednou z nich je aj dotovanie farmárov. Súčasný systém priamych platieb by mal fungovať aj po brexite do roku 2020, keď by ho mala nahradiť nová domáca schéma.

„Je neobhájiteľné, aby britská vláda pokračovala v tejto politike, ktorá umožňuje miliardárom chovať pretekárske kone na pozemkoch, ktoré im dotujú daňoví poplatníci. Po odchode z EÚ sa to už nedá nijako racionálne zdôvodniť,“ hovorí Hannah Martin z britskej pobočky Greenpeace. Dodáva, že nové pravidlá by mali jasne rozlišovať medzi poľnohospodármi, ktorí skutočne na svojich poliach pracujú a sú od tohto príjmu závislí, a tými, ktorí pozemky vlastnia len ako špekulatívne aktívum.

Príkladom je Frank Smart, ktorý dokázal zo systému agrodotácií vydolovať až tri milióny libier za jediný rok. V skutočnosti však svoje rozsiahle pozemky len prenajímal iným farmárom, aby ich kosili a udržiavali v dobrom stave. Žiadnu inú poľnohospodársku aktivitu na nich vykonávať nemusel.

Na problém upozorňoval už v roku 2013 britský The Guardian: „Keď naša vláda hovorí, že musíme pomôcť našim farmárom, má na mysli 0,1 percenta populácie.“

Väčšina britskej pôdy je totiž majetkom mimoriadne bohatých ľudí. Niektorí z nich sú milionári zo zahraničia – šejkovia, oligarchovia a magnáti. Vďaka špekulatívnym majetkovým schémam platia v krajine len minimálne alebo žiadne dane, ale zato poberajú milióny libier z agrodotácií. The Guardian ich označil ako „najúspešnejších turistov za sociálnymi dávkami“.

Na nich však nikto neukazuje prstom ako na pracovných imigrantov z kontinentálnej Európy. Podľa denníka sa práve vďaka agrodotáciám hodnota farmárskej pôdy v Spojenom kráľovstve za posledných desať rokov strojnásobila.

Bulharská mafia

Koncentrácia agrodotácií do rúk úzkej skupiny vyvolených je typickou črtou aj bulharského poľnohospodárstva. Právnik Georgi Kerelov opísal „mafiánske praktiky“