Najkomickejšie na tom celom je, že v Spojenom kráľovstve sa lídri kampane za odchod z Európskej únie po šoku z výsledkov referenda na istý čas vytratili z povrchu zemského, aby predýchali, čo svojím ľahkovážnym, nezodpovedným a buričským konaním zapríčinili. A aby aspoň teraz začali rozmýšľať, čo ďalej.
Naopak, našinci v politike z tábora populizmu od Richarda Sulíka, Ľubomíra Galka, Borisa Kollára či Milana Krajniaka (mohol by som pokračovať ďalej) nič nepochopili. Británia je v polorozpade, jednota Európy je zásadne naštrbená, demokratické zriadenie v krajinách starého kontinentu je do budúcnosti ohrozené najviac od druhej svetovej vojny – a slovenskí demagógovia sú vo vytržení.
Poďme však pekne po poriadku. Úspešná kampaň za odchod Britov z Európskej únie bola postavená na troch kľúčových sľuboch. Po prvé, že Británia nebude prichádzať týždenne o 350 miliónov libier, ktoré odchádzajú do EÚ. Po druhé, Británia obmedzí návaly migrantov do krajiny. Po tretie, Británia nebude prijímať európske zákony. Pre euroskeptikov to znie fantasticky, až na to, že nič z toho sa s najväčšou pravdepodobnosťou nenaplní.
Nie že by v západnej Európe neexistovali krajiny, ktoré nie sú členmi Európskej únie, ale všetky sa riadia pravidlami, ktoré znamenajú prispievanie do spoločnej kasy, voľný pohyb ľudí, tovarov, služieb a kapitálu a aj prijímanie európskych noriem.
A aby toho nebolo málo, ústup od palebných pozícií hlásia aj najhlasnejší tribúni kampane za odchod Boris Johnson či Nigel Farage a v krajine sa dokonca začínajú ozývať hlasy za zopakovanie referenda. Stalo sa jednoducho to, že ľuďom sa nasľubovali nereálne veci, ktoré by v prípade ich naplnenia nielen politicky (čoho sme svedkami dnes), ale aj hospodársky zničili Britániu. Čo by si v konečnom dôsledku odniesli opäť len bežní ľudia.
Brexit by sa mal stať varovaním nielen pre európske elity, ktoré nie vždy dokázali zrozumiteľne a aj rozumne komunikovať s občanmi EÚ. Ale ponaučenie by si mali zobrať všetci tí sulíkovia, faragovia, ficovia, ktorí namiesto rozumu, faktov a dát načúvajú masám a ich negatívnej emócii.
Skúsme si len predstaviť, ako zareagujú Briti podporujúci brexit, keď sa dozvedia, že ich niekto nehorázne oklamal v priamom prenose. Neverili tradičným politikom, odborníkom, intelektuálom a médiám. Po posledných dňoch majú ďalší dôvod navyše neveriť krasorečníkom. Poďme si spoločne zatipovať, komu títo oklamaní a nespokojní ľudia uveria najbližšie.