Aký bol rok 2010 v slovenskom turizme? Bez katastrofy v podobe takmer dvadsaťpercentného poklesu hostí ako rok predtým, ale tiež bez pozitívnych správ. Lebo tí, ktorých sme stratili v roku 2009, sa nevrátili alebo sa vracajú pomaly. Veľmi pomaly. Keby sa mali vracať takým tempom ako vlani (prírastok 0,3 percenta), ťažko spočítať, kedy ich dostaneme naspäť.
Rok 2009 sotil slovenský turizmus (čo sa návštevnosti týka) o osem rokov dozadu a vlaňajšok s tým veľmi nepohol. Hovorí sa, že strácame konkurencieschopnosť. Ako to vyzerá v praxi? Stačia dve prirovnania. Na Slovensko prišlo vlani toľko zahraničných hostí ako do Čiernej Hory, ktorá bola donedávna ešte v turistickom praveku. V miništátiku so 670-tisíc obyvateľmi strávili turisti takmer dvakrát toľko nocí ako u nás.
A také Albánsko nás už poráža „na hlavu“. Cestu tam našlo trikrát toľko zvedavcov spoza hraníc ako na Slovensko. Prírastky zahraničných hostí tam boli 28 percent (tretí rok za sebou), u nás – 2,2 percenta.
Napriek tomu výraz, ktorý by najlepšie charakterizoval dianie v slovenskom turizme minulý rok, je čakanie. Najprv sa čakalo, či sa schváli zákon o podpore cestovného ruchu. Potom – ako dopadnú voľby. A ešte kým sa politici dohodnú, pod ktoré ministerstvo bude vlastne turizmus patriť a kto ho bude riadiť. Neskoršie – ako sa skončia komunálne voľby. Teraz sa zase čaká, kedy a v akej podobe začne zákon o podpore cestovného ruchu platiť a kedy prídu do regiónov európske peniaze.
Mnohí stále čakajú, že im hostí privedie niekto iný (napríklad štát). A tiež –že začne niekto iný robiť veci tak, aby bolo Slovensko atraktívne pre hostí. Či už domácich, alebo spoza hraníc. Platí to rovnako pre súkromnú aj pre verejnú sféru. Ibaže porekadlo Kto si počká, ten sa dočká v turizme nefunguje.
Takže čakaniu bude musieť byť koniec. Pre podnikajúcich v turizme nie je nič drahšie ako prázdna posteľ v hoteli či prázdna stolička v reštaurácii, takže niektorí pôjdu zrejme z kola von. Nijaké drastické zatváranie či predávanie hotelov, penziónov alebo reštaurácií sa doteraz nekonalo. Ten čas však určite príde. Pretože ľudia si vďaka kríze začali svoje peniaze viac vážiť a sivý priemer už nechcú. Najmä pri obrovskej konkurencii, ktorá vo svetovom turizme vládne.
Na jednej strane zatváranie nepoteší, na druhej azda môže pomôcť. V cestovnom ruchu zostanú len tí, ktorí ho naozaj chcú robiť – a na úrovni bežnej v turisticky vyspelom zahraničí. Či sa to týka kvality služieb, marketingu na všetkých úrovniach – od hotela až po destináciu, alebo tvorby produktu, po ktorom sa tak volá. Konkurencieschopnosti Slovenska, ktorú strácame, by to prospelo.
