Povedzme si to na rovinu. Ten, kto kradne v zdravotníctve, okráda chorého o adekvátnu a dostatočnú zdravotnú starostlivosť. Ten, kto okráda chorého, znižuje jeho šancu na vyliečenie. Ten, kto znižuje šancu na vyliečenie chorého, zvyšuje zároveň riziko, že príde o svoj život. Ešte raz v skrátenej verzii teda platí, že ten, kto kradne v zdravotníctve, okráda ľudí o to najcennejšie, čo majú.

Skutočnosť, že slovenské zdravotníctvo je v žalostnom stave, je už evergreenom. A to do takej miery, že mnoho ľudí priamo v centre diania stratilo akúkoľvek nádej, že tento marazmus sa môže skončiť. Niet sa veľmi prečo čudovať. V rámci krajín OECD sme v ukazovateli „odvrátiteľná úmrtnosť“ na samom spodku. Tento ukazovateľ je de facto očistený o externé vplyvy úmrtia (ako napríklad samovraždy) a hodnotí konkrétnu úmrtnosť na choroby.

Horšie je na tom len Maďarsko a Mexiko. Slováci sa priemerne dožívajú o približne jeden rok menej, ako je priemer Česka, Poľska a Maďarska. Nie je to tým, že máme neschopných lekárov či ošetrujúce sestry. Nemocnice, v ktorých pracujú, často vyzerajú hrôzostrašne. Mnoho z nich je v pôvodnom stave ešte z čias socialistického režimu. Hliníkové prefukujúce okná, zakonzervovaná špina v linoleu, polorozpadnuté lampy, toalety bez mydla a toaletného papiera s nápismi „dodržujte hygienu“, ktoré vyznievajú ako čierny humor. V takomto prostredí nieže zamestnanec stráca motiváciu, ale má problém dosahovať aj slušné výsledky v liečbe.

A dôvodom nie je, že na zdravotníctvo ide málo peňazí. Výdavky na zdravotníctvo sú len o niečo nižšie, ako je priemer OECD. A zároveň vyššie, ako je priemer spomínaných stredoeurópskych krajín. Efektivita vynaloženia peňazí v zdravotníctve je u nás na katastrofálnej úrovni. Kradnutie teda nie je len o náhodných kšeftoch s rodinnými príslušníkmi, kamarátmi či priamo so sebou. Nejde o excesy, ale o prehnitý systém, čiernu dieru a dojnú kravu, na ktorú sú prisaté záujmové skupiny s politikmi.

Prípad dnes už bývalého riaditeľa Všeobecnej zdravotnej poisťovne Marcela Foraia a jeho tety Anky je v tomto smere ikonický. Následne vymenovanie Miroslava Vaďuru za nového šéfa poisťovne je ukážka arogancie moci. Moci, ktorej najvyšší šéf Robert Fico korunuje závažnosť stavu zdravotníctva jedným zo svojich predvolebných sľubov. Nebojte sa, toaleťáky budú.