Kto nahradí Camerona a kam vlastne pôjde Albión

Všetkým sa zatočila hlava

Vôľa odísť z únie, prejavená 23. júna tesnou väčšinou občanov zúčastnených na plebiscite, zasiahla Londýn, Brusel, ale aj Washington, Berlín, Dublin, Istanbul či Moskvu do veľkej miery nepripravených. Iniciátori brexitu nezvládali víťazstvo a po opojnej noci naplnenej oslavami nedokázali predstaviť program, ako naložiť s ťažko vydretým triumfom. Ukázalo sa, že im chýba politická súdržnosť. Verejne činní agitátori za vystúpenie krajiny z EÚ pochádzali zo všetkých politických strán, no iba v jednej tvorili väčšinu.

Odchod z európskej dvadsaťosmičky mala v programových tézach iba euroskeptická Strana nezávislosti Spojeného kráľovstva (UKIP). Jej zastúpenie v oboch komorách parlamentu je však mikroskopické a celé bremeno rozvodového procesu preto prenecháva na vládnu koalíciu, v ktorej dominujú konzervatívci. Priaznivci odchodu v ich radoch tvoria menšinu a treba priznať, že teraz už zahanbenú a bezradnú skupinku bez akčného programu pre rokovanie s Bruselom.

Medzi poslancami hlavnej opozičnej Labouristickej strany je bezvýhradných stúpencov brexitu ešte menej. Za takých okolností by Dolná snemovňa odhlasovala drvivou väčšinou ponechanie plného členstva Spojeného kráľovstva v únii.

Aj Ty, Brutus?

Čo jej v tom bráni? Záväzok premiéra Davida Camerona rešpektovať túžbu občanov. Toho D. Camerona, ktorý po zverejnení výsledkov plebiscitu neuniesol zodpovednosť a vzdal sa úradu. Vedenie konzervatívnej strany má zvoliť začiatkom septembra nového predsedu a šéfa vlády. Konzervatívna strana ostáva dovtedy rozštiepená na frakcie, ktoré si ešte ani neujasnili, či sa má nový vodca Konzervatívnej strany vyberať podľa svojho postoja k brexitu.

Toryovci zažili v posledný júnový deň dramatické predstavenie, v ktorom mal ich najhlučnejší hlásateľ rozvodu s úniou Boris Johnson ohlásiť svoju kandidatúru na úrad straníckeho predsedu a budúceho premiéra. Namiesto toho však vyrazil dych svojim spojencom v strane a desiatkam miliónov televíznych divákov v Británii i v zámorí, keď lakonicky oznámil, že sa nebude uchádzať o tento horúci post.

Líder „brexitovcov“ v Konzervatívnej strane Boris Johnson už nechce byť šéfom strany a premiérom. Zdroj: SITA/AP

Päťdesiatdvaročný alfa samec konzervatívcov a ťahúň „brexitovcov“ v strane nepodal riadne vysvetlenie svojho obratu o 180 stupňov. Tým uvoľnil v médiách priestor na špekulácie o zrade v kruhu najbližších spolupracovníkov.

Najzákernejším zradcom spomedzi tých, ktorí mu vrazili dýku do chrbta, je podľa britskej tlače minister spravodlivosti Michael Gove. Na pohľad nevýrazný muž v okuliaroch, za ktorým údajne stojí jeho ctižiadostivá manželka a novinárka Sarah Vineová.

„Borisa vyhodil do vzduchu politický psychopat, no bombu nastražila pani Goveová,“ tvrdí Johnsonova sestra Rachel. Príliš bombastické slová? Hneď na druhý deň predniesol M. Gove ostrý prejav, v ktorom označil B. Johnsona za nevhodného kormidelníka Konzervatívnej strany a britskej vlády. Naopak, seba vykreslil za najvhodnejšieho a najschopnejšieho.

Jeden z kandidátov na premiéra – minister spravodlivosti Michael Gove Zdroj: SITA/AP

Britská Angela

Ak sa jeho ambiciózna manželka už vidí ako pani premiérová, bude musieť odpratať z cesty do sídla premiérov na Downing Street 10 momentálne favorizovaného kandidáta na predsednícku stoličku. Oveľa systematickejšieho, pracovitejšieho a nezlomnejšieho ako starnúci playboy z rozstrapatenými blond vlasmi B. Johnson. Tým, ktorí ho ľutujú ako zradeného hrdinu, treba pripomenúť, ako sa ešte ako londýnsky starosta vo februári náhle obrátil chrbtom k D. Cameronovi, keď sa nečakane postavil do čela brexitovského krídla konzervatívcov.

Oveľa ťažšie premožiteľným sokom M. Goveho bude ministerka vnútra Theresa Mayová. Už pred šiestimi rokmi, keď sa ujala vedenia tohto náročného rezortu, jej konzervatívny denník The Telegraph predpovedal veľkú štátnickú budúcnosť. Drží pod palcom výbušnú problematiku prisťahovalectva a boja proti terorizmu a v predreferendovej kampani patrila do Cameronovho krídla stúpencov zotrvania krajiny v EÚ.

Stávkové kancelárie ju vysoko favorizujú a spokojný s ňou by mohol byť aj Brusel s Berlínom. Päťdesiatdeväťročná pôvodným povolaním geografka je vydatá, bezdetná, pracovitá a predovšetkým pragmatická politička. Týmito vlastnosťami pripomína o dva roky staršiu Angelu Merkelovú, s ktorou by