Kto môže vládnuť

Slovensko sa v ére štátnej samostatnosti už niekoľkokrát ocitlo v situácii, keď sa zdalo, že vznik vlády bude takmer neriešiteľným rébusom. Napríklad v marci 1994, keď padol druhý kabinet Vladimíra Mečiara, veľa ľudí malo problém s predstavou, že by sa päť rokov po novembrovej revolúcii stala členom vlády Strana demokratickej ľavice (SDĽ), pokračovateľka bývalej komunistickej strany. Ján Čarnogurský to vtedy vyriešil pragmatickou vetou: „Keďže nemôže vzniknúť vláda bez SDĽ, tak vznikne vláda s SDĽ.“

Po jesenných voľbách 1994 mal zasa problém so zostavením vlády šéf HZDS Vladimír Mečiar. Na to, aby mohol zostaviť kabinet, mu jeden partner – Ján Slota a jeho SNS – nestačil. Združenie robotníkov Slovenska, ktoré viedol Ján Ľupták, vtedy bolo jednoznačne proti tomu, aby sa stalo členom vládnej koalície.

Ani V. Mečiar ich tam nechcel, lebo všetko a všetkých odmietajúcu stranu nepotreboval: „Pri všetkej úcte k robotníkom [Združeniu robotníkov Slovenska – pozn. TREND] predsa pri každom sociálnom zákone, pri rozpočte štátu musia byť proti. Nemohli by vládu v takých krízových momentoch podporiť.“ Ale potom prišla ustanovujúca schôdza parlamentu a po nej noc dlhých parlamentných nožov, počas ktorej šéf HZDS zistil, že sa na ZRS a J. Ľuptáka môže spoľahnúť. O niekoľko dní vznikla vláda HZDS, SNS a ZRS, ktorá vydržala celé funkčné obdobie.

Výsledky parlamentných volieb z marca 2016 priniesli situáciu, ktorá vyzerá ako patová. Ale politický pat je iného druhu ako pat v šachovej hre. Dá sa prekonať zmenou doterajších zvyklostí a prístupov, čo pri hre s nemennými pravidlami nie je možné. Slovenský povolebný pat má preto niekoľko riešení, ktoré sú ospravedlniteľné tým, že krajina vládu potrebuje, lebo bez výkonnej moci fungovať nemôže.

Aj keď sú výsledky volieb nielen nečakané, ale v mnohom aj nekompatibilné s predstavou o funkčnej vláde, existuje niekoľko pragmatických riešení, ktoré umožnia, aby najvyšší orgán výkonnej moci vznikol a fungoval. Môže vzniknúť „Ficova“ vláda či presnejšie vláda za účasti Smeru-SD, ktorá nominuje premiéra. Môže vzniknúť vláda širokej koalície bez Smeru a strany Mariana Kotlebu. Môže vzniknúť úradnícka vláda na základe politickej dohody relevantných strán a napokon môže vzniknúť aj úradnícka vláda prezidenta Andreja Kisku.

Na to, aby sa stala skutočnosťou ktorákoľvek z troch prvých možností, je potrebné prekonať niečo, čo sa doteraz považovalo za neprekonateľné. Ale k tomu v politike – a nielen slovenskej – dochádza opakovane.

Politický pat je iného druhu ako pat v šachovej hre. Dá sa prekonať zmenou doterajších zvyklostí

„Ficova“ vláda bez Fica

Je prirodzené, že strana Smer dostala ako prvá od prezidenta poverenie, aby viedla rokovania o zostavení vlády. Jej úlohou bude, aby k svojim 49 mandátom získala približne 30 ďalších, čo by umožnilo vznik väčšinovej koalície. Predstavitelia strany sa vyjadrili, že majú v pláne osloviť päť zo siedmich subjektov, ktoré sa okrem nej dostali do parlamentu.

Nie je podstatné, koho hodlajú vynechať, lebo oveľa dôležitejšie je, čo bude obsahovať ich ponuka. Podľa predsedu Roberta Fica vraj otázka stojí tak, „do akých kompromisov budú ochotní ísť partneri a či budeme schopní historických kompromisov“. Jeho kolega Robert Kaliňák však predviedol, že historické kompromisy Smer očakáva od iných, ale sám k nim nie je ochotný prispieť.

Zdroj: Zsolt Lukács

Na otázku moderátora, či by mohol Smer zostaviť vládu bez účasti R. Fica, podpredseda strany vyhlásil, že pri budúcich rokovaniach neplánujú vyjsť pravicovým stranám v ústrety tým, že v záujme dohody obetujú svojho predsedu. Lenže pri realistickom pohľade to nie je maximum, čo môžu pre vznik novej vlády urobiť, ale iba nevyhnutné minimum.

Nová vláda za účasti Smeru môže vzniknúť iba za podmienok, ktorých autormi budú ich koaliční spojenci. Lebo oni sa môžu dostať do vlády aj bez Smeru, kým Smer sa bez nich k výkonnej moci nedostane. Samozrejme, že tak ako svojho času HZDS, aj Smer môže podmieniť svoju účasť v kabinete tým, že ak nemá byť premiérom jej predseda, strana nemá o účasť na vládnej moci záujem. No v takom prípade sa v opozícii neocitne proti svojej vôli, ale na základe vlastnej voľby.

Prípadní koaliční partneri – SaS, OĽaNO, Most-Híd, #Sieť, Sme rodina – Boris Kollár – majú právo nielen na programové požiadavky, ale aj na požiadavky personálne. Majú právo na žiadosť, aby v novej vláde nebol nielen R. Fico, ale ani R. Kaliňák, Ján Počiatek, Ľubomír Jahnátek, Ľubomír Vážny a ďalší činitelia, ktorí už dávno stratili spôsobilosť na zastávanie akýchkoľvek verejných funkcií. V prípade, že to bude pre Smer neprijateľné, má možnosť zostaviť väčšinovú koalíciu s SNS a ĽS Naše Slovensko, ktorá by mala podporu 78 poslancov. Okolnosť, že by išlo o vládu národnej katastrofy, nesmie byť dôvodom na to, že Smer bude požadovať