Tou hlavnou a najdôležitejšou je: polícia vraj nezískala dosť dôkazov, že štát predal svoje aktíva (emisné kvóty) nevýhodne. Tvrdenie bývalého ministra Jána Chrbeta, že vláda predala kvóty výhodne, podľa polície nebolo možné „objektívne vyvrátiť, pretože okrem Slovenska žiadna z krajín nezverejnila obsah zmluvy, ktorou emisie predávali“. Pritom zahraniční vládni úradníci (českí, belgickí i maďarskí) polícii potvrdili, že ich kabinety predali emisné kvóty prinajmenšom za dvojnásobok ceny, za akú naše kvóty predala prvá vláda Roberta Fica garážovej firme Interblue Group. Podľa polície a špeciálnej prokuratúry to vraj nestačí, čím podozrivým poskytli zvláštny druh imunity. Namiesto toho, aby o sile dôkazov nechali rozhodnúť súd, sami rozhodli, že pre súd nemajú dosť dôkazov.
Štát mohol získať za predaj emisných kvót o 47 miliónov eur viac, keby ich japonským kupcom predal priamo. „Vďaka“ tomu, že ich predal sprostredkovateľovi, obskúrna skupina za firmou Interblue Group si mohla 47 miliónov rozdeliť do vlastných vrecák. Podľa informácie denníka Sme švajčiarska polícia vypracovala zoznam ľudí, ktorí si tie milióny rozdelili. Má ho polícia a minister vnútra Robert Kaliňák. Zatiaľ nič nenasvedčuje tomu, že by švajčiarsky zoznam chceli sprístupniť. Je najvyšší čas, aby sa do veci vložil premiér – tak ako v roku 2008.
Vtedy po stretnutí s prezidentom Švajčiarskej konfederácie vyhlásil, že má zoznam predstaviteľov Slovenskej správy ciest s účtami vo švajčiarskych bankách. S tým, kto je na zozname, premiér Fico žiadne tajnosti nerobil – veď išlo o ľudí blízkych SDKÚ-DS. Šéf Smeru v roku 2008 vyhlasoval, že sa do kauzy vložil osobne preto, aby si verejnosť prestala myslieť, že všetci politici si chcú vo funkcii iba nahrabať. Krátko pred voľbami v roku 2010 dokonca vyhlásil, že sa chystá opäť vycestovať do Švajčiarska, aby definitívne dohodol „nový spôsob právnej úpravy výmeny informácií v tejto oblasti“, lebo ak sa tak nestane, budú nás aj naďalej „strašiť konkrétne účty napríklad v súvislosti s tunelovaním tunela Branisko, kde sa peniaze fakturovali fiktívne a posielali sa na účty štyroch ľudí, ktorí sú z SDKÚ“.
Keďže pri predaji emisných kvót si ľudia zo švajčiarskeho zoznamu rozdelili 47 miliónov eur, ktoré mali patriť štátu, občania republiky majú právo vedieť, kto všetko je na zozname. Jeho ďalšie utajovanie nebude možné hodnotiť inak ako dôkaz, že politici Smeru chránia nielen sebe blízke osoby, ale zrejme aj seba samých.
