Úrad vlády už vyhlásil, že najbližšie rokovanie parlamentu má nájsť „adekvátne riešenie situácie, lebo súčasná právna úprava sa javí ako nedostatočná“.
Parlament sa vrhne na špeciálny zákon, hoci žiaden lex Váhostav so spätnou platnosťou nezmení, že ani teraz platné zákony sa nedodržiavajú. Podľa dnešnej právnej úpravy skutoční vlastníci podnikov nesmú ovládnuť reštrukturalizáciu svojej spoločnosti, lebo by ju riadili vo svoj prospech a na úkor tých, voči ktorým majú nesplnené záväzky. Skutočnosť je však taká, že schránkové firmy, ktoré Váhostavu údajne požičali 26 miliónov eur, dostali svojho zástupcu do veriteľského výboru a na schôdzi veriteľov majú mať vyše 28 percent hlasov. Pritom TREND už pred mesiacom zverejnil fakty, z ktorých vyplýva, že schránkové spoločnosti môžu byť súčasťou „offshorového panstva“ hlavného akcionára Váhostavu. Ako také by nemali právny nárok, aby čokoľvek ovplyvňovali – a už vôbec nie v prospech svojho utajeného akcionára.
Zdroj: Ilustrácia - Danglár
<strong>Pozrite si všetky Danglárove ilustrácie ku komentárom M. Leška</strong>
Keby si reštrukturalizačná správkyňa robila svoju prácu, tak by pohľadávku schránkových firiem spochybnila. Lenže ona sa k tomu nemá, lebo – v rozpore so zákonom – má väzby na ďalšieho spriazneného veriteľa Váhostavu. V krajine, kde sa tak brutálne porušujú zákony, plní nový zákon úlohu figového listu zakrývajúceho starú nehanebnosť.
Jednu z nich predviedol v sobotnej debate predseda vlády. V reakcii na poznámky oponenta povedal, že aj on je ochotný hovoriť o vylúčení schránkových firiem zo zdravotného poistenia. A svojho spolubesedníka vyzval: „Poďme to naformulovať.“ Lebo aj on ako premiér a predseda Smeru chce vedieť, kto je za schránkami...
Expert na zdravotníctvo Tomáš Szalay už v novembri 2014 napísal článok, z ktorého je zrejmé, že nič nové formulovať netreba, lebo už podľa teraz platného zákona (č. 581 z roku 2004) musí Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou (ÚDZS) presne vedieť, kto tu v zdravotnom poistení podniká. Podľa zákona musí každý, kto chce prevádzkovať zdravotné poistenie, dostať na to súhlas ÚDZS. A úrad mu ho môže vydať len vtedy, ak je – ako to formuluje zákon – prehľadné, kto je akcionárom a aké sú medzi akcionármi väzby. Keď chce Robert Fico vedieť, kto je za Dôverou a za Preftom, netreba nič nové naformulovať. Stačí sa spýtať Richarda Demoviča, zakladajúceho člena Smeru so straníckou legitimáciou číslo 17. Lebo šéfoval úradu v čase, keď sa do zdravotného poistenia dostala schránková firma. A nejaký záznam o tom, kto je „prehľadne“ za Preftom, by mal byť na úrade dodnes.
Autor pracuje v nadácii Zastavme korupciu.
