Kto financuje think-tanky

Základná poučka pri oslovovaní zdrojov pre začínajúceho novinára znie takto: V reportáži musí okrem vládnej strany zaznieť názor opozície a tretej strany, ktorá je akýmsi odborným rozhodcom a garantom. Zdravotníctvo, školstvo, súdy, verejné financie, sociálna politika, médiá, samosprávy či doprava. Záber tém, ktorým sa slovenské think-tanky venujú, je obrovský.

Spája ich aktívne upozorňovanie na prešľapy politikov, poukazovanie na plytvanie verejnými zdrojmi, korupciu, komentovanie legislatívnych zmien a hľadanie riešení. Množstvo peňazí, kapacity štátnej správy či nedostatok štatistických údajov stoja proti nim. Napriek tomu svojimi názormi dokážu neraz ovplyvňovať verejnú mienku a politiku.

Kto ich činnosť platí a pri ktorých výstupoch sú v konflikte záujmov, však ani v roku 2015 nie je vždy jasné. Nejde pritom o to, aby sa vopred diskvalifikovali z verejnej debaty, ale o dodržiavanie férových pravidiel hry.

Postavení pred dilemu

Minulý týždeň dal o sebe vedieť v súčasnosti už tradičný think-tank na slovenskej scéne INEKO – Inštitút pre ekonomické a sociálne reformy. Takmer päťdesiatstranová analýza z jeho dielne poukazuje na možné miliardové predraženie diaľničného obchvatu Bratislavy, ktorý chce vláda Roberta Fica postaviť formou PPP.

Materiál ukazuje na konkrétnych údajoch, že najväčší diaľničný projekt v histórii Slovenska nevyrieši dopravné problémy hlavného mesta. Súčasťou dokumentu je aj zdroj financovania tejto analýzy, ktorým je Fond pre transparentné Slovensko v Nadácii Pontis či zastúpenie Nadácie Konrada Adenauera na Slovensku.

Takáto otvorenosť nie je v prípade inštitútu INEKO ojedinelá. Na svojej webovej stránke má k dispozícií výročné správy, ktorých súčasťou sú všetky príjmy. Jednotliví sponzori či donori sú menovaní aj so sumou, ktorou inštitút podporili. Podľa riaditeľa INEKO Petra Goliaša je zverejňovanie sponzorov ich dlhodobé pravidlo, s ktorým už mali aj negatívnu skúsenosť.

„Chceli sme rozbehnúť politicky citlivý projekt na odpočet sľubov v politike, no v dôsledku našej požiadavky zverejniť sponzorov projektu sa nakoniec nezrealizoval. Subjekty, ktoré boli ochotné dať do toho peniaze, nechceli mať mená na takomto projekte, pretože by boli ohrozené podporou kritiky vlády,“ hovorí P. Goliaš.

Podľa neho je sporné, či je pre Slovensko dobré, že ten projekt nakoniec nebol, alebo je lepšie, že si ich inštitút udržal zavedené pravidlo zverejňovať sponzorov. Aj po rokoch si však myslí, že ak by sa vtedy rozhodli inak, mohlo by to nakoniec viesť k poškodeniu ich povesti.

INEKO patrí k najvplyvnejším think-tankom na Slovensku. Z jeho radov vzišiel bývalý minister školstva Eugen Jurzyca, ktorý sedel vo vláde Ivety Radičovej. P. Goliaš bol vtedy jeho poradcom. Inštitút bol tiež členom kolégia ministra financií Ivana Mikloša. Ešte v roku 2004 boli analytici INEKO aj pri tvorbe dôchodkovej reformy na Slovensku. A v súčasnosti takisto komunikujú s ministerstvom školstva aj financií.

Ošetrené už v zmluve

Okrem verejných financií, školstva a dopravy sa vo veľkom venujú tiež zdravotníctvu. Inštitút vlani pracoval s rozpočtom približne 140-tisíc eur. Najväčší sponzori INEKO za posledné roky sú Open Society Institute a Dôvera zdravotná poisťovňa, ktorá patrí finančnej skupine Penta. Spoločne s Dôverou napríklad vytvorili webovú stránku i-Health.sk, ktorá sa zaoberá súčasným systémom zdravotníctva a jeho možnými zlepšeniami. Okrem toho k zdravotníctvu vydávajú analýzy, komentáre, rebríčky či porovnania zdravotníckych zariadení.

P. Goliaš tvrdí, že aj napriek tomu, že Dôvera je jeden z najväčších donorov inštitútu