Na tomto mieste TREND vlani písal, že s rastom IT firiem to v predchádzajúcom roku (2009) nebolo nijako slávne. Lebo dynamika rastu pridanej hodnoty medziročne klesla z 24 percent na zhruba polovicu a podnikov, ktoré zaznamenali plus, bolo menej ako tých s mínusom. Toto hodnotenie je stále aktuálne: celková pridaná hodnota 60 spoločností, ktoré TRENDU poskytli údaje, sa v roku 2010 zvýšila o 3,1 percenta na 482 miliónov eur, pričom rastúcich firiem bolo o polovicu menej ako tých klesajúcich. Rozdiel je v tom, že kým v roku 2009 ešte pridaná hodnota stúpala rýchlejšie ako tržby, vlani sa to už nestalo, keď tržby tej istej skupiny firiem šli hore o šesť percent. Asi takto vyzerá kríza v slovenskom IT sektore.

Obsadenie na vedúcej pozícii rebríčka slovenských dodávateľov informačných technológií podľa pridanej hodnoty sa nemení. Najvyššiu pridanú hodnotu v uplynulom roku opäť dosiahol Eset. Oproti celému IT sektoru mu narástla nadpriemerne, o osemnásť percent, aj keď výrazne menej ako v roku 2009 (+52,6 %). V každom prípade, na jeho 83,8 mil. € nestačili ani konsolidované čísla Asseca Central Europe (jeho individuálna pridaná hodnota bola 20 mil. €). Na tretiu priečku sa vyšvihol prudko stúpajúci T-Systems (+48,7 %), ktorý preskočil dlhoročných veteránov slovenského IT sektora Siemens PSE a Soitron.

Rebríček IT firiem podľa tržieb má nového lídra. Hewlett-Packard Slovakia, ktorý v tomto roku TRENDU konečne poskytol vybrané údaje (najčerstvejšia v Zbierke listín pri Obchodnom registri je výročná správa firmy za rok 2007). Vďaka viac ako desaťpercentnému rastu tržieb na 187,7 milióna eur HP predbehol aj vlaňajšiu jednotku, distribučnú spoločnosť eD‘ system. Tomu začína na chrbát dýchať konkurenčný Asbis a ak sa udrží doterajší trend vývoja ich tržieb, o dva-tri roky si možno vymenia pozície. Celkovo tržby šiestich desiatok IT firiem, ktoré TRENDU poskytli údaje (bez desiatky distribútorov), narástli o 6,6 percenta na 1,3 miliardy eur.

Proexportne

Oproti uplynulým rokom nebol vlaňajší rast slovenských firiem takmer vôbec založený na nových akvizíciách. Prakticky ako jediné z prvej desiatky si nákupmi pomohlo Asseco Central Europe, pod ktorého krídla vlani pribudli maďarské spoločnosti Statlogics a GlobeNet. No v zásade platí, že slovenské počítačové firmy sa museli v uplynulom roku spoliehať na organickú expanziu, ako to bolo i v prípade lanských ťahúňov T-Systemsu a Tempestu. Z akvizičného potenciálu – avšak z druhej strany ako kúpená firma –čerpal PosAm, ktorému prospelo spojenie so Slovak Telekomom.

Koncom roka 2010 sa v komunite slovenskej IT elity udiala ešte jedna majetková zmena. Nemecký koncern Siemens predal divíziu IT služieb francúzskej spoločnosti Atos Origin. Transakcia, v rámci ktorej sa Siemens stane 15-percentným akcionárom Atosu, sa priamo týka slovenskej spoločnosti Siemens IT Solutions&Services. Pravda, výraznejšie zmeny v jej smerovaní sa, aspoň spočiatku, neočakávajú, azda s výnimkou rebrandingu. V rebríčkoch TRENDU sa preto firma pod súčasným názvom tento rok objavuje zrejme posledný raz.

Jedným z dôležitých zdrojov rastu slovenského IT sektora bol export. Tridsať firiem, ktoré o ňom TRENDU poskytli údaje, vyviezlo vlani produkty a služby za 309 miliónov eur. Znamenalo to ročný nárast o 12 percent. Na porovnanie, celkové tržby tých istých podnikov stúpli len o necelé štyri percentá. Zvýšil sa tak podiel exportu na ich celkových tržbách, konkrétne o tri percentné body, na 37,5 percenta.

Najviac exportuje Eset, ktorý má z domáceho trhu menej ako desatinu výnosov. Regionálne sa predaj slovenského antivírusového výrobcu zatiaľ do veľkej miery koncentruje na oblasť EMEA (Európa, Blízky východ a Afrika), ktorá mu generovala viac ako polovicu lanských tržieb. V tomto roku si Eset plánuje polepšiť najmä v Ázii (vlani 13,5 percenta sumárnych výnosov). A na podporu predaja v Latinskej Amerike (6 %) zasa otvára pobočku v Brazílii.

Primárne proexportne sú zamerané i viaceré slovenské odnože nadnárodných koncernov. Či už ide o outsourcingové fabriky ako T-Systems alebo poskytovateľov servisných služieb pre interné účely materskej firmy, ako je to v prípade RWE IT alebo InsDaty. Nad hranicu miliónového exportu a zároveň jeho aspoň 30-percentného podielu na celkových tržbách sa vlani dostali ešte štyri spoločnosti – každá iným spôsobom. Asseco Central Europe je súčasťou skupiny s pobočkami v tucte európskych krajín. Výrobca telekomunikačnej techniky Alcatel-Lucent má zasa na Slovensku veľký softvérový dom. Softec si pochvaľuje nárast biznisu v susednom Česku a I.S.D.D. Plus má klientov aj v takých exotických destináciách, ako je Jamajka alebo Dominikánska republika.

Top náborár T-Systems

Zaujímavý obrázok sa črtá z údajov, ktoré firmy poskytli TRENDU z oblasti ľudských zdrojov. Na prvý pohľad sa zdá, že zamestnanosť v IT sektore sa stabilizovala. V šiestich desiatkach podnikov, vrátane servisných centier IBM, Dellu, Lenova a Accenture, stúpol celkovo počet pracovníkov o štyri percentá. No práve na strediská nadnárodných firiem pripadá gro nárastu zamestnanosti. Bez nich – a ešte bez T-Systemsu – počet ľudí v IT firmách vlani o štyri percentá klesol. Mierny nárast osobných nákladov tejto očistenej vzorky podnikov súvisí zrejme skôr s vyplácaním odstupného ako s návratom bonusov.

Najviac ľudí vlani nabrala košická spoločnosť T-Systems. Spolu s piatimi stovkami nováčikov koncom roka zamestnávala takmer dvetisíc pracovníkov. Viac ako sedí v bratislavskom Európskom obchodnom centre Dellu. Naopak, softvérový dom Siemens PSE sa v uplynulom roku rozlúčil s dvoma stovkami zamestnancov.

Programátori však bez práce veľmi dlho určite neostali. Aspoň podľa údajov troch desiatok softvérových firiem, v ktorých zamestnanosť týchto IT profesionálov medziročne stúpla o 14 percent (na dva a pol tisíca). Softvérové tržby tejto skupiny podnikov pritom narástli len o necelé tri percentá. Vyše stovky vývojárov malo koncom vlaňajška sedem spoločností: Siemens PSE (585), Asseco (373), Ness (288), Gratex (193), Softec (190), Eset (168) a PosAm (109).

Nadol aj nahor

Kríza sa zahryzla i do IT služieb. Ich objem síce vlani podľa výpočtov TRENDU ešte stúpol, ale iba o dva a pol percenta. Značí to, že dynamika rastu sa v priebehu krízových rokov celkom výrazne znižuje. Predvlani to bolo ešte 5,7 percenta a v roku 2008 niečo viac ako 13 percent. Výkony štyroch desiatok poskytovateľov, od ktorých TREND získal údaje, dosiahli vlani 590 miliónov eur. Sedem z nich sa dostalo nad hranicu 33 mil. € (jednej miliardy niekdajších slovenských korún): Asseco, Siemens IT Solutions aj Siemens PSE, T-Systems, Soitron, Tempest a Ness.

Pokiaľ ide o jednotlivé segmenty IT služieb, vypozorovať sa dá relatívne veľký pád vývoja softvéru na zákazku a mierny pokles podielu nových implementačných projektov. Čo by bolo v súlade s tvrdeniami manažérov slovenských počítačových firiem, podľa ktorých v minulom roku úplne nových kontraktov pribudlo pomenej (viac na strane 4). Na rastovej trajektórii sa drží outsourcing. Nielenže sa jeho podiel na celkovom objeme IT služieb zvýšil (na 24,4 %), ale tiež sa ním zaoberá viac podnikov (prípadne aspoň redefinovalo poskytované služby do tejto kategórie).

Kde sa naopak vyjadrenia šéfov IT firiem ani veľmi nepotvrdili, je štruktúra IT biznisu z pohľadu zákazníckych segmentov. Manažéri si takmer unisono ťažkali na zamrznuté IT investície verejného sektora – najmä z dôvodu pozastaveného eurofondového Operačného programu Informatizácia spoločnosti. Prepočty TRENDU naznačujú, že biznis s verejným sektorom sa práveže zvýšil. Trom desiatkam veľkých, stredných i menších IT podnikov, od ktorých má TREND údaje, tento segment vlani vygeneroval výnosy vo výške takmer 280 miliónov eur. O štvrtinu vyššie ako v roku 2009. Pričom celkové tržby týchto firiem narástli len o niečo viac ako tri percentá. (Iná vec je, koľko verejný sektor IT firmám k ultimu vlaňajška dlhoval. Podľa niektorých manažérov ide o nemalú sumu). Naopak, poklesy zaznamenal IT sektor v segmente finančných organizácií (25 poskytovateľov, -9,1 %) aj infraštruktúry (28 poskytovateľov, -10,5 %).©