Mnohí, aj skúsení manažéri či iní zamestnanci si tak dopĺňajú svoje vedomosti a zručnosti rôznymi kurzami alebo doplnkovým štúdiom popri zamestnaní. Inštitúcií, ktoré takéto vzdelávanie poskytujú, je na trhu dosť. Ako si vybrať tú správnu školu či kurz?

Vo všeobecnosti rekvalifikačné kurzy zlepšujú uplatniteľnosť a flexibilitu uchádzača na trhu práce a ich ponuka zväčša vychádza z požiadaviek zamestnávateľov. Základom je zistiť, aké vedomosti potrebuje človek doplniť, aby mu pomohli dostať prácu alebo ho v nej povýšili. „Napríklad či ide o vedomosti z oblasti riadenia, financií, riešenia konfliktov alebo ako motivovať pracovníkov,“ hovorí Adriana Kucková z inštitúcie Open managment international (OMI). Dôležité je uistiť sa, že daný kurz tieto oblasti pokrýva komplexne, napríklad nahliadnutím do učebných materiálov.

Štúdium je flexibilné

Záujemca o ďalšie štúdium by si mal odpovedať aj na otázky, koľko hodín kurzu zamestnávateľ minimálne požaduje a či má vzdelávacia inštitúcia akreditáciu ministerstva školstva. A tiež aký stupeň kurzu mu reálne dopomôže k zvýšeniu kvalifikácie. Ak si kurz platí sám, musí brať do úvahy aj jeho cenu, teda návratnosť investície. „Nedám napríklad šesťsto eur za kurz, ak po jeho absolvovaní budem mať vyššiu mzdu o tridsať eur mesačne a najneskôr do jedného roka plánujem zmeniť zamestnanie. Ale je dobré, ak je kurz investíciou do budúcnosti,“ dodáva Erik Papp zo vzdelávacej spoločnosti SWOT. Upozorňuje, že odpovede na všetky vymenované otázky záujemcovia nájdu na personálnom oddelení firmy, kde sa uchádzajú o prácu. Nezamestnaní zase na úradoch práce.

Doplnkové vzdelávanie býva zväčša flexibilné, každý si môže svoj študijný plán zostaviť podľa vlastných preferencií. Okrem toho s ním možno začať kedykoľvek počas roka, keďže nebývajú pevne stanovené semestre. Ich dĺžka je rôzna, povedzme štúdium na Slovakian Manager Academy (SMA), kde si zvyšujú kvalifikáciu manažéri, trvá priemerne 18 mesiacov. „Študovať sa dá v Bratislave, Žiline a Prešove s možnosťou ľubovoľnej kombinácie poradia absolvovaných seminárov a študijných centier,“ informuje o ďalších výhodách riaditeľ SMA Michael Linnert. Ich semináre sa sústreďujú na riešenie prípadových štúdií a projektov z podnikateľského prostredia, prezentácie a skupinovú prácu. Dôležitou súčasťou sú diskusie s odborníkmi z praxe a výmena vzájomných pracovných skúseností.

Veľká časť vzdelávania prebieha zväčša vo forme samoštúdia z učebných materiálov. „Študenti sa zadelia do skupiny, ktorá sa stretáva raz do mesiaca so svojím školiteľom. Spoločne riešia úlohy, ktoré si naštudovali doma, a snažia sa to aplikovať do praxe na konkrétne situácie,“ približuje vyučovací proces na OMI A. Kucková.

Rozhodovať má kvalita

Cena kurzov či štúdia na zvýšenie kvalifikácie závisí nielen od inštitúcie, ktorá ich poskytuje, ale aj od toho, o aké konkrétne ide a v akej dĺžke. Ich ceny sa začínajú od tisíc eur. „Je to dosť drahá záležitosť, ale záleží na tom, ako sa človek na to pozerá. Investícia do vzdelávania sa totiž môže človeku vrátiť v priebehu niekoľkých rokov získaním dobrého pracovného miesta alebo povýšenia v zamestnaní,“ tvrdí A. Kucková. Zároveň dodáva, že dnes už niektorí zamestnávatelia na ďalšie štúdium svojim pracovníkom prispievajú. Dohodnúť sa dá prípadne aj na splátkach.

Najnižšia cena by podľa E. Pappa pri výbere vzdelávacej inštitúcie nemala byť určujúca. Znamená to, že v nej nebudú napríklad zarátané učebné materiály, štúdium bude prebiehať v nevyhovujúcich priestoroch, lektorom bude niekto neskúsený či nedostatočne kvalifikovaný. „Pri prihlasovaní napríklad do jazykového kurzu môžem od inštitúcie požadovať, aby mi povedala, aké má lektor vzdelanie a skúsenosti. Potom si radšej vyberiem lektora s dlhoročnými skúsenosťami a doktorátom z daného jazyka, ktorý študoval v zahraničí, než lektora študenta len preto, že mi ponúkne najnižšiu cenu,“ radí E. Papp.

O kvalite lektorov a štúdia môžu napovedať referencie absolventov. O vzdelávacej inštitúcii zase to, či má certifikát kvality ISO a či niekedy v minulosti realizovala projekt platený z eurofondov. Tie totiž majú náročnú prípravu, realizáciu, vyúčtovanie aj vyhodnotenie, čo zvládne len kvalitná a skúsená vzdelávacia spoločnosť, vysvetľuje E. Papp. Orientovať sa možno aj podľa toho, či je zástupcom nejakej zahraničnej univerzity alebo ako dlho inštitúcia pôsobí na trhu. „Dôležité je nielen samotné vzdelávanie, ale aj to, čo popri štúdiu dostanete navyše,“ dopĺňa M. Linnert z SMA.

Diplom zo strednej či vysokej školy má vždy väčšiu hodnotu ako rekvalifikačný kurz. Doklady o doplnkovom vzdelaní v niektorých prípadoch možno využiť aj za hranicami. Konkrétne v krajinách, s ktorými má Slovensko podpísané partnerské zmluvy.