Aj keď mnohým škodoradostným možno napadne, nech impériá oligarchov padnú pod rukami ich neskúsených a rozmaznaných detí, úspech či neúspech významných slovenských firiem je zásadnou otázkou pre celú ekonomiku. V skutočnosti by sme totiž mali najmocnejším slovenským rodinám držať palce, aby aj z nich dokázala vzísť nová generácia kvalitných biznismenov a manažérov, ktorá firmy otcov nielen udrží pri živote, ale ich aj zveľadí.
Z viacgeneračných veľkých domácich spoločností totiž profituje vždy aj celá spoločnosť. Rodinné firmy s ponukou ich pracovných miest v materskej krajine nedrží nič tak pevne ako väzby majiteľov na rodisko. Podniky ovládané investičnými či dôchodkovými fondmi z cudziny bývajú pri sťahovaní biznisu do iných častí sveta nemilosrdnejšie.
Krajinu však vôbec nemusí mrzieť, ak pri pokuse o nástup novej generácie padnú tie impériá, ktorých majitelia dodnes nevyrástli z divokých praktík 90. rokov alebo svoj biznis majú stále zavesený na zmanipulovaných štátnych objednávkach. Pri nich môže platiť, že božie mlyny melú pomaly, ale isto.
Kontakty na hrabivých politikov a úradníkov sa totiž rovnako hrabivým biznismenom budú na ich deti prevádzať ťažšie ako štandardné zo seriózneho biznis prostredia. A navyše, ak nejaký oligarcha oberá konkurentov o biznis podvodmi a pokútnymi spolkami s politikmi, poctivý biznis to jeho deťom oplatí o to intenzívnejšie.
Najväčšiu šancu stať sa novými lídrami slovenského biznisu majú dobre vychované, pracovité a seriózne deti biznismenov, ktorí ctia nielen zákony, ale aj biznis etiku. Platia faktúry, nepodvádzajú, nevyciciavajú cez zmanipulované tendre štátnu pokladnicu alebo aktuálne eurofondy. No k nim sa, verme, pripoja aj podnikatelia a manažéri bez bohatého dedičstva. Napríklad mladí podnikatelia z online biznisu, lebo ten nie je ohraničený hranicami malého Slovenska, investiční bankári, start-upisti alebo šikovní manažéri, ktorí získali ostrohy v úspešných firmách.
