Kto bol kto v 1. ČSR a prečo už nie sme takí bohatí, ako vtedy

Povojnové začiatky nového štátu boli veľmi ťažké. Problémy so zásobovaním a návratom vojakov umocňoval vznik nových hraníc, teda bariér, ktoré obmedzovali dovtedy voľný pohyb tovarov smerom na Viedeň a Budapešť. Mnoho dôležitých firiem malo svoje sídla práve tam. To sa zmenilo povinnou nostrifikáciou, teda presunom centrál do novej republiky, ako aj povinným trvalým pobytom riaditeľov týchto spoločností na jej území.

Druhou veľkou výzvou bolo zavedenie vlastného platidla. Menová reforma prvého ministra financií Aloisa Rašína, ktorej cieľom bola silná koruna, pomohla vyhnúť sa povojnovej hyperinflácii, ktorá postihla susedné Rakúsko i Nemecko. Podobne ako pri rozdelení Česko-Slovenska sa staré mocnárske bankovky najprv kolkovali, až neskôr vymieňali za nové. Veľkú časť obeživa nový štát pri výmene zabral ako vládnu pôžičku, čím sa znížil objem menovej zásoby a tým i tlak na rast cien (TREND 13/2012). Koruna československá bola zavedená už v apríli 1919 a neskôr sa jej kurz, ako bolo vtedy zvykom, nadviazal na hodnotu zlata.