V skutočnosti sme znovu zažili len to, čo sa pri zmenách ústavy stalo už tradíciou: kontaminovanie základného zákona štátu účelovými prílepkami, ktoré strácajú význam hneď po ich dolepení do textu ústavy.
Pred voľbami 2010 predkladatelia zákona o preukazovaní pôvodu majetku predstierali, že konečne našli spôsob, ktorý zabezpečí, aby bol zákon v súlade s ústavou. Vraj na to treba schváliť jej novelu, ktorá ustanoví, že „majetok nadobudnutý v rozpore s právnym poriadkom republiky ochranu nepožíva“.
Poslanci tento nezmysel naozaj schválili ústavnou väčšinou, čím fakticky vyhlásili, že nelegálne nadobudnutý majetok až do prijatia prílepku vlastne ochranu požíval. Keď propagandistický krik okolo zákona utíchol, tak sa zistilo, že napriek novele ústavy je zákon o preukazovaní majetku totálne neúčinný. Pomníkom jeho večnej slávy je trápny prílepok v ústave.
Zdroj: Ilustrácia-Danglár
Pozrite si všetky Danglárove ilustrácie ku komentárom M. Leška
Okolo zadefinovania manželstva ako jedinečného zväzku medzi mužom a ženou bol takisto veľký krik. Po dvoch mesiacoch, keď je novela účinná, mala už aj prvý vážny dôsledok. Predseda KDH Ján Figeľ do Vatikánu napísal, že „táto iniciatíva zameraná na ústavnú ochranu inštitútu manželstva v slovenskom právnom poriadku sa veľmi dobre pripojila k oslavám jubilejného roku Sedembolestnej Panny Márie, patrónky Slovenska“.
Proklamácia, že Slovenská republika „všestranne chráni a napomáha“ dobro manželstva, sa možno dobre pripojila k oslavám sviatku jednej z osemnástich zaregistrovaných cirkví a náboženských spoločností na Slovensku, ale v dohľadnom čase určite iný zmysel mať nebude. Keď sa ústava mení, aby sa politici mali čím pochváliť pred svojou vieroučnou centrálou, tak je zrejmé, že nejde o úspech slovenského parlamentarizmu, ale o vzájomne výhodnú politicko-obchodnú dohodu parlamentných strán.
Najčastejšia floskula, ktorú o ústave od politikov počúvame, je veta, že ústava nie je trhací kalendár. A potom ich vidíme, ako do tohto „trhacieho kalendára“ dopisujú insitné poznámky typu: „Preprava vody odobratej z vodných útvarov nachádzajúcich sa na území Slovenskej republiky cez hranice Slovenskej republiky dopravnými prostriedkami alebo potrubím sa zakazuje.“ Pretože tento zákaz poslanci Smeru-SD odmietli umiestniť vo vodnom zákone, poslanci KDH sa vyjadrili, že vraj nemali inú možnosť, ako hlasovať za zmenu ústavy. Čím vlastne povedali, že jej kontaminovanie je pre nich menším zlom ako možnosť, že Smer bude pokračovať v bezvýznamných politických hrách.
Ak je na tohtoročných zmenách ústavy čosi užitočné, tak len to, že dávajú predstavu, čo všetko sú poslanci Smeru a KDH schopní si navzájom podporiť, keď to majú ako zobchodovať.
