Krym sa opäť dostal do veľkej hry

Európa žasla. Že by sa Rusko rozhodlo vycúvať z konfliktu? tweetovali si optimisti. „Vojny sa nezvyknú takto jednoducho končiť. Niekde musí byť zakopaný pes,“ podotýkali skeptici a nemýlili sa. Na druhý deň separatisti otočili. Krym označili za ruský a pridali želanie pripojiť sa k Rusku tiež. Celá jednodňová epizóda však môže mať nečakané pozadie.

Necelý deň

Autori prvého dokumentu totiž vniesli na medzinárodnú arénu problematiku Krymu, ktorý sa vlani v marci pričlenil k Rusku, čo tvorí jadro sporov medzi Ruskom a Západom. O niekoľko týždňov neskôr vypuklo povstanie proruských separatistov, Moskva sa od neho medzinárodnoprávne dištancuje. Neposkytla diplomatické uznanie svojvoľne vyhlásenej Doneckej ľudovej republike (DĽR) ani jej sesterskej a susednej Luhanskej ľudovej republike (LĽR). Popiera aj účasť svojich ozbrojených síl na povstaní, i keď s formulkou „regulárnych ozbrojených síl“. Zachádza tak ďaleko, že na medzinárodných fórach, akým bol v septembri 2014 Minsk I. a vo februári 2015 Minsk II., vychádzala z právnej premisy, že obe vzbúrenecké republiky majú ostať súčasťou Ukrajiny a rokovať sa má o podmienkach vnútorného usporiadania Ukrajiny pri zachovaní jej zvrchovanosti.