Krv desiatok miliónov na jednych rukách alebo povinné čítanie nielen pre Číňanov

Jeho kolegu žiaci poliali benzínom a zapálili. A riaditeľovi zavesili na krk vedro a naplnili ho skalami, až sa mu zarezalo do hrdla. To všetko s odobrením štátostrany na čele s Mao Ce-Tungom, ktorý v tom čase – v šesťdesiatych rokoch minulého storočia – viedol najľudnatejšiu krajinu sveta už 20 rokov. Bol plne zodpovedný za spustenie teroru, ktorý zachvátil celú krajinu. A nebolo to po prvýkrát.

Zdrojom informácií sú lokálne archívy čínskej komunistickej strany, ktoré autor preskúmal

Týchto pár incidentov neprekvapí nikoho, kto počul hoci len niečo z moderných dejín Číny. Profesor Frank Dikötter najnovšou knihou o kultúrnej revolúcii zavŕšil svoju zhruba dvetisícstranovú trilógiu. Prvé dva diely, venované hladomoru počas Maovho „veľkého skoku vpred“ a nástupu komunistickej strany po druhej svetovej vojne, už popri množstve historických ocenení získali aj najväčší punc historického výskumu – jeho knihy čínska vláda oficiálne zakázala. Sám autor v rozhovoroch podporuje pirátske šírenie svojich kníh v Ríši stredu. Čím viac totiž Číňania o svojej histórii vedia, tým skôr sa s ňou začnú vyrovnávať.

Život nemá cenu

Mao Ce-Tung sa dočkal mnohých životopisov a historických štúdií. F. Dikötter sa však pozrel na históriu jeho vlády inak. Sleduje, čo sa v krajine dialo a aký bol Maov vplyv na udalosti. Už v prvej časti trilógie metodicky dokazuje, že za výraznú väčšinu zo 45 miliónov úmrtí v rokoch 1958 – 1962 je priamo zodpovedný veľký kormidelník Mao. Kto prečítal tento diel, toho nová kniha už veľmi šokovať nebude. Veď kultúrna revolúcia znamenala „iba“ jeden a pol až dva milióny mŕtvych.

F. Dikötter sa nespoliehal pri písaní na druhotné zdroje. Využil krátko otvorené okno pred olympiádou v Pekingu, keď sa čínska vláda snažila vystupovať ústretovejšie a otvorenejšie k cudzincom. Pre historikov, aspoň tých, ktorí vedia po čínsky, nastala jedinečná situácia. Krajina otvorila okrem iného archívy komunistickej strany, centrálne i lokálne. Ten pekinský zasa veľmi rýchlo zavrela, keďže záujemcov o štúdium stále citlivých materiálov prišlo príliš veľa. V regionálnych archívoch však ostali kópie dokumentov, ktoré prišli od vedenia, a F. Dikötter ich systematicky precestoval. Prvé dva diely trilógie prinášajú veľmi podrobný, blízky pohľad na to, ako moderná Čína vznikala. A koľko životov to stálo.

Blízky Stalin

Mao v knihách nie je centrálnou postavou. Kto sa o ňom chce dozvedieť viac, spraví lepšie, ak si prečíta napríklad knihu Mao Philipa Shorta či Mao: The Unknown Story od Jung Changovej.

Je skôr sivou eminenciou, bábkarom, ktorý sa zblíži so Stalinom. Majú podobné osobnosti, oboch absolútne netrápi ľudské utrpenie a obaja vášnivo túžia po absolútnej moci. Spolupráca medzi Maom a Stalinom (priateľstvo v tomto prípade naozaj nie je vhodný termín) počas násilnej, nepremyslenej a z veľkej časti spackanej industrializácie Číny prinesie smrť miliónom Číňanov. Len jeden príklad za všetky, ktorý v sebe spája Maovo presvedčenie o vlastnej dôležitosti s jeho nezáujmom o ľudský život: