Kronika vopred ohlásenej krízy: ako chce Smer premeniť magické na reálne

Ak autori magického realizmu, ako napríklad Gabriel García Márquez v románe Kronika vopred ohlásenej smrti, premieňali reálne na magické, politici Smeru pod vedením svojho predsedu chcú zjavne premeniť „magické“ na reálne. Z avíza chcú urobiť realitu. Je veľmi ľahké ohlasovať vážnu ústavnú krízu v situácii, keď viete, že je vo vašich silách a možnostiach takúto krízu vyvolať.

Faktom však je, že to, čo si R. Fico údajne nevie ani predstaviť, už raz bez problémov zvládol. Národná rada bola v roku 2007 schopná ponúknuť prezidentovi osemnásť kandidátov na ústavných sudcov, z ktorých hlava štátu vybrala deviatich sudcov. Otázka, prečo si v roku 2019 predseda Smeru zrazu nevie ani predstaviť to, čo pred dvanástimi rokmi hravo prekonal, si žiada podrobnejšiu odpoveď.

Keď Dzurinda „nenakupoval“

Treba priznať, že s voľbou kandidátov na ústavných sudcov jedna koaličná a vládna garnitúra problém naozaj mala. Ale bola to zostava, ktorú viedol Mikuláš Dzurinda.

Na jar roku 2004 odišli dvaja ústavní sudcovia (Ján Klučka a Dušan Šváby) na Európsky súdny dvor a v jeseni 2006 odišiel predseda Ústavného súdu Ján Mazák na post generálneho advokáta Európskeho súdneho dvora. Vtedajší parlament nebol tri roky schopný zvoliť najskôr štyroch a potom šiestich kandidátov na ústavných sudcov, aby prezident Ivan Gašparovič mohol vybrať dvoch, respektíve troch sudcov.

Dôvod tejto neschopnosti bol prostý. Od