Mala som jednoduchú motiváciu – išla som sa učiť dánčinu. Učila som sa ju vyše roka predtým, ako som v Dánsku strávila minulý školský rok, a za ten čas som vyskúšala pár rôznych metód, ako na to.
Jeden z mojich najväčších problémov bolo nájsť si na ňu vôbec čas popri všetkej škole a spoločenskom živote. Poobede som ju často vymenila za kávu s kamarátmi, večer som zasa namiesto nej musela písať prácu. Bol však jeden čas, keď nebolo čo iného robiť, iba ak spať. Ale kto už potrebuje spánok, keď o chvíľu odchádza do Dánska a potrebuje sa dorozumieť?
Keď už vieme, prečo sa chceme jazyk učiť, musíme si na to reálne nájsť čas, vytvoriť si rutinu a držať sa jej. To sa ľahko povie, no keď sa pozrieme do našich kalendárov, zistíme, že omnoho ťažšie „sa“ to urobí.
To nevyhnutne neznamená, že o piatej ráno je jediný možný čas. Ten si musí zvoliť každý sám. Je však najlepšie naplánovať si to, keď máme najviac energie a naše sústredenie je na najvyššom bode. To je pre niektorých poobede, pre iných večer a, aj keď prekvapivo, pre väčšinu z nás skoro ráno.
Na piatej hodine ráno je niečo magické. Celý svet ešte spí, panuje neuveriteľný pokoj a ticho. Aj keď sa to nezdá, naše mozgy sú po hrnčeku kávy a pohári citrónovej vody prekvapivo svieže a my sa dokážeme sústrediť lepšie a myslieť jasnejšie. K tomu prispieva taktiež to, že nás nikto a nič nevyrušuje, ešte je príliš skoro zaoberať sa prácou alebo školou, riešiť maily a úlohy.
Tento čas môže byť vyhradený iba pre nás. Musím však priznať, že po pár týždňoch som aj ja začala budík odkladať a uprednostnila som spánok. Asi za to mohlo moje časté ponocovanie, či už pri úlohách alebo pri Netflixe. Namiesto toho som sa pokúšala nájsť si čas v hodinách po škole a večer. No nikdy som nedosiahla takú úroveň produktivity ako predtým.
Či už sa rozhodneme pre čas pred východom slnka, po jeho západe alebo hocikedy medzi tým, hlavná je jedna vec: nehľadať tú medzeru v kalendári, ale spraviť ju tam. Čas si nikdy nenájdeme, musíme si ho vytvoriť.
Simona Borovská
Gymnázium J. Hronca, Bratislava
