Krízový manažér, čo čelil talianskej mafii, sa dnes venuje zubom

Všimol som si, že si rád uťahujete zo svojho priezviska.

Otvára mi to dvere. Ľudí to uvoľní, strácajú zábrany a upúšťajú od vopred vybudovaných predsudkov. Často sa berieme príliš vážne. Ja som v kariére dosiahol veľa, mohol by som byť namyslený, lenže v konečnom dôsledku na tom vôbec nezáleží. Keď cestujete po svete, rozprávate sa s obyčajnými ľuďmi a počúvate ich osudy, uvedomíte si, aké šťastie západný svet má.

Určite boli aj časy, keď ste sa brali vážne. Váš otec Štefan Chudoba zastával vysoké funkcie v autopriemysle a zrejme mal od vás aj očakávania. Aký to malo na vás vplyv?

Otec bol odjakživa v automotive. Za starej éry bol výrobným riaditeľom Trnavských automobilových závodov, neskôr šéfom Bratislavských automobilových závodov, za ktoré uzatváral zmluvu s Volkswagenom, keď vstupoval na trh. Neskôr vybudoval a desať rokov riadil Škodu Auto Slovensko. Pamätám sa, že do trnavskej fabriky som s ním chodil už ako sedemročný. Iný vzor som nemal – kariéra v automotive bola pre mňa v dvadsiatke prirodzenou voľbou. Dokonca som si vtedy vytvoril aj vlastný kariérny plán.

Ako vyzeral?

Na jeho vrchole svietil globálny manažérsky level. Chcel som ho dosiahnuť v štyridsaťpäťke. Napokon sa mi to podarilo o takmer desať rokov skôr. Vrátim sa však ešte k otcovi. Ten zažil vo svojom živote niekoľko vrcholov a pádov, keď musel od základov zmeniť život. Bola to pre mňa skvelá škola a veril som, že ja si ničím podobným nebudem musieť prejsť. Pády som napokon nezažil, ale veľkú životnú zmenu áno.

Je na vás otec hrdý?

Myslím, že áno.

Bolo to tak vždy?

Na začiatku asi nie. Najprv nebol nadšený, keď