Krížom cez Sardíniu

Je päť hodín popoludní a lietadlo pristáva na rozpálenom asfalte provinčného letiska sardínskeho mestečka Alghero. Len čo vystúpim, zacítim horúci prímorský vzduch, hoci more je vzdialené ešte niekoľko kilometrov. Alghero si chcem nechať ako bodku za týždňovým putovaním Sardíniou, a tak hneď z terminálu mierim k autobusu smer Sassari.

Prichádzam práve včas, autobus sa už zberá na odchod a ja sa snažím kúpiť si lístok u šoféra. Už tu prichádzam na prvú špecialitu tohto talianskeho ostrova. Pani sediaca na prvých miestach je Slovenka a tlmočí mi šoférove slová: „Ja lístky nepredávam, kupujú sa na letisku.“ Chvíľku nato však dodáva, že ma odvezie a lístok si kúpim až na konečnej a tam mu ho dám. Súhlasím a sadám si hneď za neho. Pani mi vysvetľuje, že na Sardínii lístky na autobus šoféri nepredávajú, kupujú sa pred nástupom do autobusu.