Kríza priviedla deti späť do rodinnej zlievarne na Považí

Skôr ako stihli zrealizovať svoje plány, podnik zasiahla naplno kríza. Turbulentné časy využili na kompletnú zmenu Medeko Cast na modernú zlievarenskú spoločnosť, ktorá dnes dosahuje tržby vyše štyridsať miliónov eur a spolu s dcérskou firmou M-cast zamestnáva viac ako dvesto ľudí.

Kým syn sa po čase vrátil k vlastnému podnikaniu, dcéra Kristína v Medeko Cast zostala a momentálne sa pripravuje na jeho manažérske prevzatie. „Prebrať vedenie firmy po otcovi vnímam ako výzvu. Ak mám vkladať energiu do práce, dáva mi väčší zmysel dávať ju do rodinnej firmy, a nie korporácie,“ hovorí Kristína.

Stará šedá Škoda 105

História Medeko Cast je úzko spätá s Považskými strojárňami a ich silnou hutníckou výrobou. P. Demáček sa po revolúcii dal dokopy s kolegami z fabriky a na starej šedej Škode 105 chodili do Bratislavy lobovať za svoj privatizačný plán na hutný závod strojární.

„Bohužiaľ, nemali sme politické krytie, a tak to neprešlo cez vládu,“ spomína. Zo závodu musel so spolupracovníkmi odísť, keďže pre nových majiteľov boli nepohodlní.

Na rozdiel od viacerých ľudí z regiónu sa nechcel „držať komína“. Lákalo ho skúsiť niečo vlastné. V roku 1994 začal obchodovať s kovovým odpadom na princípe bartrového obchodu, keďže fabrikám chýbali financie. „Dodávali sme im druhotnú surovinu, z toho sme si nechali vyrobiť tyče a tie sme predali v Nemecku,“ vysvetľuje P. Demáček.

Zdroj: Miroslava Spodniaková

Na začiatku podnikal sám, manželka Antónia mu vypomáhala popri zamestnaní. Ako priznáva, spočiatku mu ani ona veľmi neverila. V roku 1994 sa im navyše narodila najmladšia dcéra Mária.

Postupne sa však biznis Medeko Cast rozbehol. Veľkou pomocou bolo, keď od jedného nemeckého odberateľa získali peniaze vopred na nákup materiálu. Ako sa krajina otvárala zahraničným investorom, na trh s kovovým odpadom prišli zahraniční hráči, ktorým bolo čoraz ťažšie konkurovať.

P. Demáček vtedy už dlhšie zvažoval nasmerovať firmu do iného segmentu a k obchodu pridať vlastnú výrobu. Finálne rozhodnutie padlo na prelome milénia, keď sa Medeko Cast začalo venovať výrobe zliatin a odliatkov. „Do firmy som vtedy naplno angažoval aj manželku, potreboval som pomôcť s investíciami,“ hovorí P. Demáček. V spoločnosti pôsobí dodnes, má na starosti investície a je polovičná majiteľka.

Vizitka firmy Medeko Cast
(mil. €)

Vizitka firmy M-cast
(dcéra Medeko Cast, mil. €)

Odlievajú aj sochy

Po prvotných pokusoch rozbehli v roku 2004 produkciu vo veľkom a postupne rozširovali portfólio. Dnešný kľúčový biznis je presné odlievanie a opracovanie finálnych produktov, ktoré patria aj k najziskovejším segmentom.

Okrem toho Medeko Cast vyrába aj odstredivé odliatky, cínové spájky slúžiace ako vstupný materiál pri spájkovaní najmä v elektrotechnickom priemysle, olovené odliatky pre zdravotnícku techniku alebo medené zliatiny. Firma obchoduje s polotovarmi z farebných kovov a naďalej aj s kovovým odpadom.

Špecialitou je výroba umeleckých odliatkov, pri ktorej spolupracujú s poprednými slovenskými umelcami. Najväčšou sochou, ktorú doteraz odlievali, je pamätník slovenskému umelcovi Imrovi Weinerovi-Kráľovi v rodnej Považskej Bystrici. Socha, ktorej autorom je akademický sochár Milan Lukáč, je vysoká tri a pol metra a váži dve a pol tony.

P. Demáček tiež pred deviatimi rokmi spolu s nemeckou spoločnosťou MKB Metallguss založil dcérsku firmu M-cast. Tá sa venuje produkcii kokilových odliatkov z medených zliatin a čistej medi najmä pre spoločnosť Siemens.

Dve generácie Demáčkovcov v Medeko Cast: otec Pavol a dcéra Kristína Zdroj: Miroslava Spodniaková

Periskopy a kamery v Afganistane

V Medeko Cast sa podľa P. Demáčka od začiatku bránili masovej výrobe. Radšej sa zamerali na odliatky v menších objemoch, no s vyššou pridanou hodnotou. Aj preto Považskobystričania odmietli dodávky pre firmy z automotive, kde sú prísne podmienky a vysoké vstupné náklady. Okrem toho, nechceli byť závislí od jedného segmentu. Stavili na flexibilitu, čím niekedy kompenzujú aj vyššie ceny oproti konkurencii.

Vo finále tak vedia robiť menšie zákazky, a zároveň ich dodať rýchlejšie. „Napríklad pri medených zliatinách požadujú iné firmy minimálny odber dve tony, my vieme urobiť aj štyristo kilogramov. Klienti pritom nemusia čakať tri mesiace na dodávku kvôli plánu výroby. My si vieme náš plán upraviť a expedovať za dva týždne,“ vysvetľuje Kristína.

Slovenský trh je pre Medeko Cast malý. Väčšinu produkcie vyváža za hranice, najmä do Nemecka. Keďže odliatky smerujú do špecializovaných zariadení, často spolupracujú už pri vývoji finálneho produktu. Príkladom je zákazka pre výrobcu dverových systémov pre železničné súpravy, ktorý vyvinul nový systém pre londýnske metro. Na projekte od začiatku participoval aj slovenský podnik.

Medeko Cast dodáva aj odolné kryty pre kamery inštalované na ropných plošinách alebo na vojenskej základni v Afganistane. Pre nemeckú firmu odlieva telesá periskopov pre ponorky a bojové vozidlá. Spojenie s nemeckým partnerom v M-cast zasa podniku otvorilo cestu k spolupráci so Siemensom. Celkovo už vyrobil viac ako tisíc druhov odliatkov. Najnovšie sa Medeko Cast ocitlo medzi slovenskými finalistami súťaže EY Podnikateľ roka 2015.

Rodinní krízoví manažéri

Všetko išlo hladko až do roku 2008, keď Medeko Cast narazil na svoje hranice. Firma narástla čo do počtu zamestnancov aj tržieb, no nebola riadená efektívne a potrebovala kompletnú transformáciu. Vtedy sa do chodu spoločnosti zapojili súrodenci Jakub a Kristína. Spojili sa s kamarátom Petrom, ktorý v podniku pracoval a uvedomoval si, že potrebuje zmenu.

Spolu vytvorili projektový tím a navrhli riešenia, ako firmu reštartovať. So svojím plánom prišli za otcom a keď od neho dostali zelenú, pustili sa do jeho realizácie. „Nechcel som si najať externých manažérov alebo konzultantov. Pre mňa bolo dôležitejšie zaangažovať vlastnú rodinu, aby sa zžila s firmou,“ vysvetľuje P. Demáček.

Súrodenci nestačili spraviť vo firme ani prvé kroky a museli riešiť oveľa naliehavejšie problémy. Globálna kríza v 2009 naplno udrela aj v Európe a Medeko Cast sa ocitol v problémoch. Zákazníci rušili objednávky, ceny kovov na burze prudko padli a do toho sa pridali kurzové straty. „Všetci traja sme sa rozhodli, že krízu využijeme na to, aby sme zaviedli zmeny vo firme. Paradoxne, bol na to dobrý čas. Ľudia videli, čo sa deje a chápali, že musíme urobiť zmeny, ak chceme krízu prežiť,“ vysvetľuje Kristína.

Deti zakladateľa zaviedli v Medeko Cast manažérske štruktúry, systémy odmeňovania, ako aj vzdelávanie a rozvoj manažérov

Kým brat ako absolvent fakulty manažmentu na Univerzite Komenského mal na starosti nastavenie procesov vo výrobe, vybudovanie manažérskych štruktúr a zavedenie informačného systému, ona si zobrala personálne otázky. Zaviedla nový systém odmeňovania, riadenia výkonnosti, ako aj vzdelávanie a rozvoj manažérov. „Dovtedy sa napríklad 13. a 14. plat vyplácal paušálne, čo bolo pre mňa nemysliteľné. Nastavila som, že sa budú vyplácať podľa individuálneho výkonu, ako aj podľa výsledkov firmy,“ spomína.

Zdroj: Miroslava Spodniaková

Aj keď Medeko Cast zaznamenalo v krízovom roku prvú a jedinú stratu v histórii, firmu sa podarilo stabilizovať a už v nasledujúcom roku sa vrátila do čiernych čísel. Jakub sa vrátil k podnikaniu v Bratislave, kde má realitnú kanceláriu a so ženou zabezpečujú kompletný servis pri príchode zahraničných manažérov na Slovensko. Kristína vo firme zostala, aj keď, ako priznáva, pôvodne chcela v rodičovskej firme pracovať maximálne dva roky a potom sa vrátiť do hlavného mesta.

„Aj som si hľadala medzitým prácu, keď som však na pohovoroch hovorila, že robím v rodinnej firme v Považskej Bystrici, tak to vnímali v podstate ako moju nevýhodu,“ dodáva. V očiach personalistov bola vnímaná ako niekto, kto už je naučený mať slobodu. Finálne rozhodnutie padlo vlani v septembri. S manželom a deťmi sa presťahovala do Považskej Bystrice a nastúpila do firmy na plný úväzok s tým, že postupne preberie vedenie podniku po otcovi.

Odovzdať firmu ďalej

Odovzdávanie nástupníctva prebehlo podľa P. Demáčka v kruhu rodiny. „Zasadla rodinná rada, kde sme sa bavili, kto si vie predstaviť prevziať riadenie firmy. Najmladšia dcéra ešte študuje na vysokej škole. Syn má zase staršie deti, ktoré už chodia v Bratislave do školy, a zároveň tam má aj vlastný biznis. Kristína bola ochotná sa presťahovať a pripravovať sa na moje nástupníctvo,“ vysvetľuje.

Spolu si dohodli plán, v rámci ktorého prechádza všetkými oddeleniami, aby spoznala Medeko Cast do hĺbky. Keďže doteraz sa venovala personalistike, je pre ňu výzvou pozerať sa na firmu komplexne a do hĺbky spoznať nielen obchod, ale aj výrobu. Dôležité podľa nej je, že majú s otcom rovnaký názor na ďalšie smerovanie spoločnosti.

Zdroj: Miroslava Spodniaková

„Samozrejme, aj medzi nami sú generačné rozdiely, niektoré veci by som riešila razantnejšie, niektoré naopak menej. Nie vo všetkom sa na sto percent zhodneme, no pri dlhodobej vízii firmy vychádzam z toho, ako ju nastavil on,“ tvrdí Kristína. Cieľom podľa nej je ďalej rozširovať kompetencie Medeko Cast a k odlievaniu a obrábaniu produktov pridať aj montáž.

Pre obidvoch bude teraz kľúčové správne načasovať odovzdanie kompetencií. Kým P. Demáček dúfa, že to bude čím skôr, dcéra by naopak radšej ešte počkala. Donedávna si pritom hlava rodiny myslela, že aj po odchode zostane čiastočne s firmou v kontakte. „Čoraz viac si ale uvedomujem, že sa budem musieť odstrihnúť úplne. Nemôže tu byť viacero šéfov. Pri dôležitých rozhodnutiach sa na dcéru budem musieť spoľahnúť. Má moju dôveru,“ dodáva.

P. Demáček by bol rád, ak by Medeko Cast bola viacgeneračná firma a v jej budovaní by pokračovali aj vnúčatá. Najstarší vnuk už dokonca prejavil záujem o štúdium techniky. Hlava rodiny si však uvedomuje, že nemá zmysel deti do niečoho nútiť. Ak by o to nemali záujem, vie si predstaviť, že by sa do čela postavili aj externí manažéri. Hlavné podľa neho je, aby podnik prežil.