Kríza nasleduje krízu, Nemci sú už unavení a chcú oddych

Berlínska hlavná autobusová stanica je plná ruchu. Pri východe smerom k budovám výstaviska s neprehliadnuteľnou rozhlasovou vysielacou vežou je dlhý rad navzájom prepojených bielych unimobuniek. Pred nimi je veľká ukrajinská vlajka a nápisy, ktoré prichádzajúcich navigujú k priehradkám. Vnútri je plno.

Zatiaľ čo Slováci, Česi a Poliaci už skoro zabudli, že je nejaká ukrajinská utečenecká kríza, v Nemecku beží práve teraz naplno. Podobne ako do iných bohatých častí západnej Európy sa teraz valí nová vlna. Kým z Poľska a Česka, ktoré pred viac ako rokom a pol zachytili hlavný nápor prvej vlny, Ukrajinci a hlavne Ukrajinky odchádzajú – v oboch krajinách sa hovorí o státisícoch –, v Nemecku, naopak, v státisícoch pribúdajú. Česko a Poľsko totiž po počiatočnej ústretovosti trochu utiahli skrutky a vrátili Ukrajincov do nepreferovaných kategórií, znížili im rôzne príspevky. Zjednodušene povedané, kto si nenašiel prácu, žije z ruky do úst. Lenže skúste s tromi deťmi a bez manžela, ktorý je niekde na fronte, pracovať vo veľmi zložitom systéme východoeurópskych predškolských zariadení. Tých neplatených, pretože na iné väčšina Ukrajiniek nemá. Časť ukrajinských utečencov na to reagovala návratom na Ukrajinu, lebo okrem bojových línií sa v krajine s istou mierou rizika žiť dá. Veľká časť to však rieši presunom práve na západ Európy, najmä do Nemecka. No a Nemci majú pocit, že sa im vrátila migračná nočná mora z rokov 2015 a 2016 aj so známym „Wir schaffen es“, teda „my to zvládneme“, dnes už bývalej kancelárky Angely Merkelovej.

K Sýrčanom pribudli Ukrajinci

Dnes musí Nemecko zvládať povedzme stredne veľkú vlnu migrantov z Afriky a zo Sýrie. To sú tí, ktorí chodia cez Slovensko, ktoré sa v posledných mesiacoch správalo skôr ako fungujúci ubytovací článok pašeráckej linky do Berlína než ako krajina Európskej únie, ktorá bojuje s migráciou. A k tomu sa pridáva práve druhá vlna státisícov Ukrajincov, v tomto roku už možno dvestotisíc ľudí. Ukrajinci si na základe dohody EÚ zo začiatku vojny môžu legálne vybrať, kde budú v Európskej únii žiť. To, že si na začiatku väčšina vybrala práve jazykovo a kultúrne blízke Poľsko, Pobaltie, Rumunsko alebo Česko, bolo skôr dôsledkom vojnového desu než rozumovej úvahy. A tak teraz prichádzajú do Berlína. Nemecko priviera hranice, nasadzuje pohraničné kontroly, pretože ďalšiu sýrsku vlnu už v kombinácii s Ukrajincami nezvláda.