Krehké umenie kaiseki

Zrak má pri pôžitku z jedla rovnako dôležitú úlohu ako chuť, tvrdia Japonci. Pretože život trvá len krátky okamih, každé stretnutie, každé spoločné jedlo treba preto perfektne pripraviť a užiť si ho. Kompozícii a vzhľadu jedál je v krajine vychádzajúceho slnka vždy a všade venovaná mimoriadna pozornosť –či ide o nóbl reštauráciu alebo stánok s rýchlym občerstvením. Dokonca aj v obchodoch s potravinami kladú mimoriadny dôraz na estetiku.

Tou najvyššou formou japonského jedla a stolovania je kaiseki. Umelecky naservírované malé jedlá, ktoré sa podávajú na nízkom stolíku, pričom hostia ich jedia kľačiac na vankúšoch na zemi, majú takmer tisícročnú tradíciu. Výraz kaiseki nemá pôvodne s jedením nič spoločné, skôr s postením sa. Kai totiž znamená brucho a seki kameň. Horúce kamene si pôvodne dávali na svoje bruchá budhistickí mnísi, aby zahnali hlad. Pri náboženských ceremóniách totiž jedli minimálne, aby sa mohli lepšie koncentrovať.