Do kolektívnej pamäti sa tento prejav zapísal pod ľudovým názvom „Rozhodli sme sa ísť na Mesiac“. Pri tomto vystúpení pred národom išlo o prezidentov pokus presvedčiť Američanov, aby podporili vesmírny program vládnej agentúry NASA.
Prezident Andrej Kiska počas pracovnej cesty do USA. Zdroj: TASR
Kennedyho úsilie malo zrejmý politický kontext, pretože súviselo s technologickým súbojom s Ruskom o to, komu sa podarí presadiť vo vesmíre. V inovačnom súperení boli Sovieti vpredu. Na konte už mali umelú družicu Sputnik a s Jurijom Gagarinom v apríli 1961 aj prvého človeka vo vesmíre. Odhliadnuc od naháňačky o prestíž, prezident Kennedy pochopil emocionálnu silu pokroku a techniky. Preto tak výrazne zarezonoval jeho národný apel na skoordinovanie všetkej energie a schopností na dosiahnutie významného cieľa – Mesiaca.
JFK ako vzor
Andrej Kiska má s Kennedym spoločné nielen to, že niekdajšieho amerického prezidenta označil za svoj politický vzor. Alebo to, že jedna z jeho prvých väčších zahraničných ciest viedla práve do USA. Podobnosť možno nájsť aj v tom, že nový slovenský prezident tiež poukázal na potenciál kreativity a inovácií. Na svoje americké turné si so sebou zobral mladých podnikateľov, ktorí sa činia v kreatívnych oblastiach. Ľudí zo start-upovej scény a tvorcov webových riešení či technologických inovácií.
Dnes už na trhu nápadov nejde o ideologický súboj veľkých politických mocností. Na globálnej konkurenčnej súťaži inovácií sa môžu podieľať šikovní Slováci rovnako ako ktokoľvek iný. Nie je podstatné, kde nápad vznikne. Rozhodujúce je previesť originálnu ideu do riešenia a dostať ho medzi ľudí.
Ako inšpiračný zdroj a motor na rozbeh tu stále môže slúžiť americký podnikateľský duch a tamojšie etablované prostredie inovatívnej akademickej sféry a biznisu s nápadmi. To je dôvod, prečo cesta prezidentskej družiny viedla okrem centrál Googlu či Facebooku aj na Stanford School of Business či Cambridge Innovation Center v Bostone. Zadanie pre mladý sprievod znelo – učiť sa, zbierať inšpirácie, tvoriť kontakty či rovno zapustiť korene.
Nakopnutie kreatívy
Kreatívny priemysel je téma, ktorá sa v posledných rokoch udomácnila aj na Slovensku. Akceptoval sa fakt, že čoraz viac ľudí sa živí hlavou, čiže nápadmi a riešeniami, a nie podieľaním sa na industriálnej výrobe. Rozbehla sa aj diskusia o tom, do akej miery môžu byť kreatívne odvetvia motorom budúcej ekonomiky a či si preto v zárodku nezaslúžia podporu. Podľa zahraničných vzorov sa téma kreatívneho priemyslu dostala aj do vládnych materiálov. Za prvú úlohu hlbšieho skúmania tejto sféry bolo stanovené jej zmapovanie. Takto sa do pomalého pohybu dostal komplexný proces, zatiaľ bez významnejších efektov v reálnom svete.
Prezidentova jesenná cesta po USA spravila pre slovenskú kreatívnu scénu paradoxne zrejme viac, než sa udialo za posledných niekoľko rokov. Jednak sa verejnosť dozvedela, že niečo ako kreatívny sektor na Slovensku existuje – už len tým, aké mediálne pokrytie cesta vyvolala. V súvislosti s proklamovanou podporou došlo k skutočnému nakopnutiu, ktoré spôsobil kontakt s fungujúcim prostredím a o ktoré sa jeho účastníci delili po návrate. Hlavné plus je však vo vytvorení obrazu krajiny smerom navonok. Obrazu o tom, že inovatívny potenciál tu je, je životaschopný a chce sa dostať do sveta.
Súčasťou vesmírnej vízie J. F. Kennedyho bol časový detail, podľa ktorého by sa Američanom malo podariť vyslať človeka na Mesiac do desiatich rokov. Hoci sa toho prezident nedožil, národné predsavzatie splnila v júli 1969 posádka vesmírnej lode Apollo 11. Astronauti Neil Armstrong a Buzz Aldrin sa poprechádzali po povrchu Mesiaca a o štyri dni sa spolu s kolegom Michaelom Collinsom vrátili na Zem. Slovenský kreatívny priemysel si do blízkej budúcnosti časové ciele dávať nemusí. Stačí, že tento rok sa udial jeden začiatok.
2015
Slovenské kreatívne firmy využijú potenciál, ktorý im priniesla prezidentská návšteva USA
