Kreativita nepadá z neba

Christoph Niemann je ilustrátor, ktorého tvorba je zvečnená napríklad na obálkach magazínov New Yorker, Time či Wired. Okrem obrázkov, ktoré majú zabaviť svet, sa v ilustráciách tematicky venuje podmienkam kreatívneho procesu. To bola aj téma jeho nedávanej prednášky na konferencii By Design v Bratislave. Dosť dôvodov porozprávať sa s ním hlbšie o tom, čo kreativita vlastne je.

Kreativita je schopnosť, ktorá sa pôvodne pripisovala najmä umelcom. Dnes je to všadeprítomné heslo biznisu, politiky i spoločnosti. Nápady a riešenia sa očakávajú od každého. Ako k tomu došlo?

Čo je podstata kreativity? Vidieť nové prepojenia. Spájať veci, ktoré na prvý pohľad spolu nesúvisia alebo ktoré sme predtým v tom vzťahu nevideli. Je to schopnosť, ktorá ide naprieč odvetviami a nie je doménou len umeleckého prístupu. To, že sa z kreativity stala téma, má však ešte jeden zásadný dôvod.

Aký?

Dnes sa veci veľmi rýchlo menia. Žijeme v prostredí, ktoré je v neustálom pohybe a kreativita je do istej miery schopnosť prežiť. Ja som jeden element, moje okolie je iný element a otázka je, ako do neho pasujem. Napríklad zamestnanie: môj otec nastúpil do práce po štúdiu a svoj džob mohol vykonávať štyridsať rokov. To už neexistuje. Dnes sme neustále podnecovaní, aby sme sami seba nanovo definovali v meniacom sa svete. Nemáme teda do činenia len s kreativitou v zmysle dobrého nápadu alebo šikovného softvéru. Je to aj všeobecná schopnosť prispôsobiť sa.

Zdroj: Christoph Niemann

Ostaňme pri kreativite ako tvorbe nápadov. Na rozdiel od fyzickej práce sa tento proces nedá úplne pozorovať a merať. S tým súvisia predstavy, že kreativita je niečo jednoduché alebo dokonca zábavné.

V renesancii existoval pojem sprezzatura. Znamenalo to, že pri prednese básne, speve alebo tanci mali tieto činnosti pôsobiť tak, akoby to nebolo nič náročné. Zoberme si napríklad tanečníka baletu a vzpierača. Na vzpieračovi vidno jeho námahu a pot. Baletník často fyzicky urobí toľko, čo vzpierač, no musí sa pri tom tváriť tak, akoby to bolo jednoduché. To so samotnou kreativitou nemá nič spoločné, ale práve z toho pramenia falošné závery, s ktorými žijeme dodnes. Často je však ťažké sa tomu vyhnúť.

Prečo?

Žijeme v čase sociálnych médií, kde každý a všetko musí pôsobiť „easy“. A je pravda, že keď mi niekto bude ponúkať nový smartfón a bude hovoriť o tom, aké komplikované bolo ho vyvinúť a čo sa stane, ak sa v ňom niečo pokazí, tak rýchlo stratím záujem. Samozrejme, že chcem, aby mi ukazoval všetky tie možnosti, aké to je „user friendly“, intuitívne, jednoduché a zábavné. Napriek tomu je dôležité, aby sa kreatívny produkt nezamieňal s procesom kreativity. Je nutné zdôrazňovať, že jedno nemôžem dosiahnuť bez druhého. Potom sa vyhneme prekvapeným reakciám klientov a konzumentov, že prečo je to také ťažké urobiť, keď je to také pekné. Problém je, že vždy je vidieť len ten povrch a výsledok.

Ako by ste laikovi vysvetlili, že aj kreativita je práca?