Víkend? Namiesto relaxu práca
„Prejavuje sa to napríklad aj tak, že keď dorazíme z Bratislavy na víkend, tak v podstate prídeme do práce v hoteli,“ hovorí dcéra Jana. Obe dcéry, keď prídu domov, zaskočia, kde treba – na recepcii, v kuchyni, servise alebo pri kancelárskej robote. „Raz sa ma kamarátky pýtali: A to ty vždy takto, keď prídeš domov, makáš? Mňa to však baví a považujem to za samozrejmé,“ konštatuje Jana.
Hovorí, že najviac ju vždy bavila práca na recepcii, lebo tam nie je nikdy jeden deň ako druhý, rada sa napríklad rozpráva s hosťami. Ale aj tak sa rozhodla spod rodičovských krídiel odísť. Chcela si vyskúšať, či dokáže stáť aj na vlastných nohách, preto prijala prácu recepčnej v hoteli vo veľkom športovom areáli neďaleko Bratislavy. A priznáva, že to bol pre ňu šok.
K zamestnancom pristupujú ako ku kolegom, nielen ako k niekomu, kto na nich robí
„Tu som bola zvyknutá, že človek robil raz to, raz to, jednoducho, všetko, čo bolo treba. Tam som stála na recepcii a ani rezerváciu som nemohla prijať, lebo na to bolo rezervačné oddelenie,“ spomína. Po niekoľkých týždňoch prešla na oddelenie eventov. Ako však hovorí, nevedela sa stotožniť s tým, že aj keď videla, že veci nešli alebo sa nerobili tak, ako by si predstavovala, nemala nijakú možnosť to ovplyvniť či zmeniť.
Hotel Club Kežmarok Zdroj: Archív Janky Gantnerovej
„Na to som nebola z domu zvyknutá. Tam, keď naši niekam odišli, som hotel aj viedla. Takže ak robiť v hoteli, tak jedine v tom našom,“ vyhlasuje. V súčasnosti síce pracuje ako eventová manažérka v Bratislave, ale rozhodne plánuje, keď príde „správny čas“, vrátiť sa domov do Kežmarku.
Politika nie je nič pre vrcholových športovcov
Pôsobnosť jej mamy Janky sa počas rokov podnikania zďaleka neobmedzovala na hotel v Kežmarku. V deväťdesiatych rokoch si dokonca vyskúšala ako poslankyňa NR SR aj politiku. Vo voľbách v roku 1994 strany vo volebnej kampani stavili na známe tváre a oslovili aj niektorých športovcov. Janka Gantnerová dostala ponuku od Hnutia za demokratické Slovensko a rodina ju presvedčila, aby ju prijala. Do parlamentu sa dostala a nebola tam vtedy z vrcholových športovcov sama – za Stranu demokratickej ľavice vtedy sedela v poslaneckých laviciach najlepšia slovenská hádzanárka histórie Mária Ďurišinová či olympijský víťaz v chôdzi Jozef Pribilinec.
S odstupom štvrťstoročia vraví, že to bola zaujímavá životná skúsenosť, ale vrcholová politika podľa nej nie je nič pre vrcholových športovcov. „V športe máte a musíte dodržiavať jasné pravidlá, o politike sa to povedať nedá. Preto tam z nás nikto dlho nevydržal,“ hodnotí.
Gantnerovci: Na snímke zľava dcéra Jana, matka Janka, otec Juraj a dcéra Petra Zdroj: Milan David
Keď sa darí ekonomike, darí sa aj hotelu
Gantnerovci hovoria, že v hoteli Club zažili lepšie a horšie obdobia.
Keď ho otvorili, prvé roky zažívali boom. Na miesta v reštaurácii sa čakalo, zarábala im lepšie ako hotel. Potom prišiel útlm. Ako hovorí Juraj Gantner, Kežmarok žil dva dni v mesiaci. Keď boli sociálne dávky. Posledné roky považujú zasa za úspešné, ako mestský hotel cítia, že ekonomike sa darí. Cez týždeň plní hotel firemná klientela, ľudia, ktorí prichádzajú pracovne do okolitých firiem, a Kežmarok sa dostáva aj na mapu turistického sveta.
„Okrem toho, že má krásne pamiatky, má aj skvelú polohu, máte odtiaľto blízko to Tatier, ale napríklad aj na kúpalisko vo Vrbove. Návštevnosti a znalosti mesta určite pomohlo aj otvorenie štvorhviezdičkového hotela Hviezdoslav. Lebo keď máte rozmanitejšie možnosti ubytovania, pritiahnete viac návštevníkov,“ hovorí Janka Gantnerová.
Hotelovú reštauráciu navštevujú už celé štvrťstoročie najmä domáci hostia. A ako sa presvedčila reportérka TRENDU, v nedeľu na obed mali prakticky plno.
„Ceny však musíme držať pri zemi, lebo môžeme pýtať len toľko, koľko sú tu ľudia ochotní a schopní zaplatiť. Ale aj oni si chcú vyjsť niekam posedieť,“ konštatuje J. Gantner.
Počas poslaneckého obdobia sa jej v roku 1997 s manželom podarilo sprivatizovať Grandhotel Praha v Tatranskej Lomnici a než ho v roku 2005 predali, tak prešiel zásadnými zmenami. Vybudovali tu kongresové zázemie, bazén, upravili okolie. „My v podstate celú našu podnikateľskú kariéru stále len niečo budujeme a rekonštruujeme. Ale osem rokov, ktoré sme strávili v Grandhoteli Praha, považujem za najkrajšie obdobie. Aj teraz, keď idem odniekiaľ a zjaví sa mi jeho silueta, tak viem, že už som doma,“ konštatuje J. Gantner. Na otázku, prečo teda hotel predali, odpovedá, že neboli jediní vlastníci a museli sa prispôsobiť. Jeho manželka konštatuje, že všetko je na predaj, je to len otázka ceny.
Z vlastného hotela odišla Janka po predaji Grandu „riaditeľovať“ do cudzieho – oslovili ju z hotela Bellevue v Hornom Smokovci. S ňou odišlo do nového pôsobiska aj dvadsať zamestnancov a ako hovorí, vytvorili základ kolektívu, na ktorý sa vedela počas vedenia hotela do roku 2011 vždy spoľahnúť.
Pomáhala celá rodina
Keď sa jej reportérka TRENDU pýta, ako stihla riadiť veľký hotel, pritom funkcionárčiť v športových zväzoch aj Zväze hotelov a reštaurácií a navyše sa starať o chod vlastného hotela, odpovedá, že pomáhala rodina. Napríklad Club viedol roky jej otec, ktorý sem prišiel zo svojho predchádzajúceho pôsobiska, hotela Štart, kde bol riaditeľom. Tiež s dvadsiatimi zamestnancami. Traja z nich pracujú v Clube ešte aj teraz po 25 rokoch.
„Ale základ je v niečom inom. Musíte mať zamestnancov, na ktorých sa dokážete na sto percent spoľahnúť. Ja som s takými pracovala,“ vysvetľuje. Dodáva, že základ úspechu v hotelierstve je práve v prístupe k zamestnancom.
„My si ich vždy vážime. Keď sme sprivatizovali Grandhotel Praha, ani jedného sme neprepustili, lebo čo je najváženejšie? Najváženejšia je pracovná sila. Pre mňa je upratovačka tak isto dôležitá ako recepčná. Vždy sme k zamestnancom pristupovali ako ku kolegom, nielen ako k niekomu, kto na nás robí. My akceptujeme ich chyby a oni nás ako tých, ktorí ich platia,“ vyznáva sa J. Gantnerová.
Podľa nej dobrým riaditeľom môžete byť len vtedy, keď máte pod sebou dobrých ľudí. „Podstata úspechu v biznise je spolupracovať s ľuďmi a vážiť si ich. Aspoň hotelierskeho určite,“ uzatvára. Na otázku, čo je ťažšie, byť riaditeľkou veľkého cudzieho hotela alebo malého vlastného, odpovedá jednoznačne. „Vlastný hotel vás preverí a ukáže, čo vo vás vlastne je.“
Gantnerovci: Na snímke hore dcéra Petra a Jana, matka Janka a otec Juraj Zdroj: Milan David
Srdcovka Juraja Gantnera: úpravňa vody
Aj Juraj Gantner má svoju „srdcovku“, ktorej venuje energiu. Pred dvanástimi rokmi kúpili Gantnerovci v Tatranskej Lomnici v rámci predaja prebytočného majetku od Tatranských vodární spustnutú úpravňu vody s tým, že ju premenia na ubytovňu. No na zmenu účelu na podnikateľský je potrebný súhlas mestských poslancov a ten doteraz nedostali. Najnovšie sa tak J. Gantner spojil so spoločnosťou Tatry mountain resorts, ktorá chce práve v tejto lokalite revitalizovať bývalé lyžiarske stredisko Jamy. Objekt niekdajšej úpravne vody by bol priamo na lyžiarskych tratiach a J. Gantner by z neho chcel urobiť reštauračné a hygienické zázemie pre lyžiarov. „Ak nám ani to neschvália, tak tam pôjdeme bývať,“ uzatvára jeho manželka Janka Gantnerová.
Odborná spolupráca na seriáli Rodinné firmy:
|
|
|
|
