Krása môže spasiť svet

Kapitál krásy

Asi žiadny personalista neprizná, že v pracovnom konkurze uprednostnil kandidáta, pretože bol pekný. Ani banková úradníčka či sudca by nikdy nesúhlasili s tvrdením, že k fyzicky príťažlivému človeku pristupovali ústretovejšie. A predsa sa to deje. Existuje viacero amerických štúdií, podľa ktorých atraktívni ľudia jednoduchšie získavajú prácu, bankové úvery a dokonca dostávajú aj miernejšie tresty v súdnych konaniach a vyššie náhrady škody.

Americký profesor ekonómie Daniel S. Hamermesh z Texaskej univerzity uvádza, že priemerný americký pracujúci, ktorého vybraná vzorka ľudí zapojených do výskumu ohodnotila ako málo atraktívneho, zarába zhruba o 10 až 15 percent menej ako jeho kolega, ktorý v tejto „súťaži krásy“ získal vysoké hodnotenie. Ak sa to spočíta za celý život, tak príťažlivá tvár vynesie svojmu nositeľovi 230-tisíc amerických dolárov navyše.

Podobný prieskum uvádza aj profesorka sociológie Catherine Hakim. Podľa nej sa finančné zvýhodnenia dobre vyzerajúcich ľudí prejavujú aj v profesiách ako právnici či realitní makléri. C. Hakim prišla s odvážnou tézou, podľa ktorej by sa ľudia nemali zdráhať využívať svoj fyzický vzhľad, a nazýva ho „erotickým kapitálom“. Je presvedčená, že je to dôležitý faktor v profesionálnej kariére muža i ženy.

Napriek námietkam (nielen) feministických kruhov ide tak ďaleko, že finančnú návratnosť krásy v práci označuje za rovnakú ako v prípade investícií do vzdelania. V USA sa pritom celkom vážne hovorí o tom, že škaredí ľudia sú na pracovnom trhu diskriminovaní a mali by byť chránení podobne ako hendikepovaní. Takáto zákonná ochrana už dokonca funguje v niektorých jurisdikciách Kalifornie a Washingtonu D.C.

Osudová príťažlivosť

Krása ľudstvo odjakživa fascinuje, človek jej nedokáže odolať. Pri jej hľadaní dokáže podstúpiť nemalé úsilie, aj keď to nemá žiadny praktický význam – či už lezie na najvyššiu horu, len aby získal dokonalý výhľad, stojí celé hodiny v rade pred Sixtínskou kaplnkou, alebo rozpúta Trójsku vojnu pre krásnu Helenu.

Vedci vysvetľujú príťažlivosť krásy stelesnenej v ľuďoch alebo predmetoch viacerými spôsobmi. Môže ísť o haló efekt, konzekvenciu šťastia a dokonca aj o snahu eliminovať choroby. Haló efekt podmienený pekným vzhľadom sa často prejavuje v medziľudských vzťahoch, obchode i politike. Za určitých okolností môže vytvárať aj nebezpečné skreslenie úsudku. Ide totiž o tendenciu vzťahovať jeden pozitívny dojem z človeka na všetky aspekty jeho osobnosti.

„Haló efekt zvyšuje váhu prvého dojmu až do takej miery, že následné informácie takmer neberieme do úvahy,“ uvádza nositeľ Nobelovej ceny Daniel Kahneman v knihe Myslenie pomalé a rýchle. Prvý dojem vytvára z viac ako polovice fyzický vzhľad človeka a platí, že čím je tvár klasicky krajšia, tým príjemnejší dojem v človeku zanecháva.

Atraktívni ľudia získavajú ľahšie prácu aj peniaze. A dokonca môžu dostávať aj miernejšie tresty

To podnecuje sympatie, ktoré sa dajú zužitkovať v rôznych formách ľudskej interakcie. Napríklad aj vo voľbách. Uvedomoval si to aj líder SaS Richard Sulík, keď sa v predvolebnej kampani v roku 2010 snažil riešiť svoj vizuálny hendikep humorným heslom „Fešák nie som, ale hrám fér“. Autori článku v časopise Psychological Science v roku 2013 však publikovali aj prekvapivo iné vysvetlenie, prečo fyzicky príťažliví politici môžu mať väčšie šance vyhrať voľby. Pomáha im strach voličov z chorôb. Autori v Psychological Science opierajú svoje tvrdenia o kombináciu laboratórnych pokusov a analýzu reálnych volebných výsledkov z amerických volieb do Kongresu v roku 2010.

Pri bližšom pohľade sa ich zistenia nezdajú až také neuveriteľné. V ľudskej mysli je zakorenených množstvo archetypálnych vzorov. Medzi ne patrí aj to, že niektoré charakteristiky spájané s krásou zároveň evokujú aj zdravie. „Naši predkovia často čelili epidémiám, ktoré vyhubili mnoho členov ich komunít. V takých časoch bolo mimoriadne dôležité mať zdravého vodcu,“ vysvetľujú vedci. Dodávajú, že tento pocit v nás preukázateľne zostal dodnes. „V okresoch s vyššou chorobnosťou mali dobre vyzerajúci kandidáti dvojnásobnú úspešnosť. Naopak, tam, kde bola populácia vo všeobecnosti zdravá, nemala atraktivita kandidátov žiadny merateľný vplyv na volebný výsledok.“

Zdroj: Shutterstock.com

Keď krása generuje šťastie

Túžba obklopovať sa krásou sa s človekom spája už od praveku a odlišuje ho od zvierat. Ako tento fenomén funguje,