Kráľovstvo krivých poplatkov

Pokles takzvanej technickej úrokovej miery z 2,5 na 1,9 percenta reaguje na celosvetovú politiku lacných peňazí. Uzavrieť na poslednú chvíľu „výhodnejšiu zmluvu“ však nemuselo byť z pohľadu spotrebiteľa najrozumnejšie rozhodnutie. Je chybou uzatvárať životnú poistku predovšetkým na základe očakávaného výnosu, oveľa väčšiu váhu rozhodnutí má mať rozsah poistnej ochrany.

Celé poistné sa nezhodnocuje

Klienti uzatvárajú poistenie na poskytovanú ochranu, ak sa im niečo stane, poisťovňa im vyplatí dohodnuté odškodné. Takzvaná sporiaca časť zohráva len doplnkovú funkciu a klientovi dáva istotu, že „nejaké peniaze“ dostane za každých okolností. Aj keď to znie akokoľvek absurdne, je to dôležitý predajný argument, aby sa klient necítil „poškodený“, pokiaľ sa v zdraví dožije konca poistného obdobia. Časť klientov má však nesprávny pocit, že si „sporí“ celú mesačnú platbu. V skutočnosti sa v sporiacej schéme akumuluje len časť prostriedkov, pričom pomer je dohodnutý v poistnej zmluve. Dosiahnutý výnos navyše znižujú poplatky. V praxi to môže znamenať, že ak klient platí mesačne 20 eur, na sporiacu časť dáva len polovicu, navyše po odrátaní poplatkov môže byť z ročnej technickej úrokovej miery vo výške 1,9 percenta efektívny úrok len 1,1 percenta.