Nastavuje pravidlá toho, akým spôsobom môžu štátni úradníci a volení zástupcovia ľudu utrácať zverené peniaze. Či už ide o peniaze vyzbierané formou daní od pracujúcich, alebo o peniaze zo spoločnej kasy Európskej únie určené na rozvoj a obnovu krajiny. Ani mandát získaný vo voľbách nedáva právo nakladať s týmito prostriedkami bezhlavo, bez kontroly a pod rúškom tajomstva. Premiér Igor Matovič avizuje, že v týchto pravidlách nastane zásadná revolúcia. Otázne však je, či bude posunom k efektívnejším a bezpečnejším nákupom alebo prepadom do bezprávia.
Obstarávanie je na križovatke. ÚVO aj vláda točia volantom do inej strany.
Zákony možno pripravovať dvojako. Môžu vznikať postupne v rámci dlhodobej, konštruktívnej diskusie s odborníkmi. Sediac za stolom so všetkými, ktorých sa zmena bude týkať, načúvajúc ich problémom a so snahou zapracovať návrhy na zlepšenie. To je spôsob, akým už približne rok návrh novely zákona o verejnom obstarávaní pripravuje rovnomenný úrad, ktorý je na to najpovolanejší.
Alebo možno dvere zavrieť. Vyhnúť sa zdĺhavej komunikácii, odstrihnúť zainteresované subjekty od informácií o zamýšľaných riešeniach a nakoniec ich postaviť pred hotovú vec. Tak ako sme to videli v podaní premiéra a vicepremiéra.
Vládna koalícia strán, ktoré mali vo volebných programoch plné priehrštia ideí transparentnosti a odstraňovania korupcie, si, žiaľ, vzápätí po voľbách vybrala druhú cestu. Po tom, čo horúcou ihlou ušila nové teplé kreslo vicepremiéra pre legislatívu, dosadila doň tajnostkárskeho právnika Štefana Holého z „rodiny“ Borisa Kollára. Do vienka dostal právo predkladať návrhy zákonov, ktoré bolo opäť bez diskusie odňaté ústredným orgánom štátnej správy. Stal sa tak nielen medzičlánkom v legislatívnom procese, ktorý doteraz nebol potrebný, ale aj absolútnym pánom toho, o akých návrhoch pravidiel verejnosť smie a nesmie diskutovať.
Zdá sa, že namiesto posilnenia nezávislosti smerujú štátne nákupy ku klientelizmu
Orgány, ktoré majú byť nezávislou kontrolou vlády, sa stávajú bezobsažnými schránkami bez počuteľného hlasu a kompetencií.
Fungujúce a férové pravidlá pre investície z verejných zdrojov sú dnes dôležitejšie než kedykoľvek predtým. Balík peňazí, ktorý budú mať úradníci k dispozícii, sa v dôsledku pandémie a snahy Európskej únie udržať členské krajiny v ťažkých časoch nad vodou násobne nafúkol. Je nevyhnutné, aby sa využil nielen rýchlo a efektívne, ale aj spravodlivo a v súlade s európskym právom. Doteraz predstavené zmeny systému verejného obstarávania však vyvolávajú skôr dojem, že namiesto profesionalizácie a posilnenia nezávislosti smerujú štátne nákupy k rozkladu kontrolných mechanizmov a otvárajú dvere klientelizmu a korupcii. Verejné obstarávanie nečaká revolúcia, ale skôr devolúcia.
