Krajiny zálivu sa stali ostrovom prosperity medzi Východom a Západom

Najvyššou budovou sveta je od roku 2010 Burdž chalífa, merajúca 828 metrov. Len na porovnanie, najvyššia budova na Slovensku má 125 metrov. Impozantnosť dubajskej stavby odzrkadľuje veľké dlhodobé ambície, ktoré toto mesto má. A nie sú hocijaké.

„Dubaj sa nikdy neuspokojí s niečím menším ako s prvým miestom,“ povedal vládca Dubaja šejk Muhammad bin Rášid Ál Maktúm. Skutočne, štát sa v najbližšej dekáde chystá preinvestovať stovky miliárd dolárov, aby sa stal jedným z troch či zo štyroch finančných centier sveta. Momentálne je na sedemnástej priečke, no strata pozície Londýna a Moskvy mu dáva šancu na rýchly vzostup.

Na rozdiel od okolitých krajín zálivu Dubaj svoju budúcnosť nestavia na rope či zemnom plyne. Z nevýhody, keď takmer všetky zásoby ropy Spojených arabských emirátov sú vo vlastníctve susedného mesta Abú Zabí, Dubaj dokázal spraviť svoju výhodu. Stala sa z neho krajina nezávislá od produkcie fosílnych palív. Ostatné štáty regiónu o túto pozíciu ešte len budú v najbližších dekádach bojovať.

Kým producenti ropy a plynu zo zálivu masívne zarábali na ruských sankciách a presmerovaní globálnych tokov energií z východozápadnej osi na juhosevernú, Dubaj zarábal na svojej infraštruktúre. Bohatým emigrantom dokázal poskytnúť prepychový a bezpečný azyl, firmám zase výhody obchodného prostredia nezaťažené veľmocenskou politikou.