Potom sú tie, kde je úplne jedno, kedy sa tam vyberiete. Pretože dobre je tam vždy. Chodí sa sem za kulinárskymi zážitkami, za históriou a architektúrou, inšpirovať sa súčasným dizajnom a prísť domov s prázdnejšou peňaženkou, ale o to plnším kufrom.
Kde neplatí sezónnosť
Medzi také šťastné destinácie, ktoré nepoznajú v turizme pojem sezónnosť, patrí určite belgické Flámsko so svojimi mestami Bruggy, Gent, Antverpy a tiež hlavné mesto Európy Brusel. Keď sa našinca spýtate, čo vie o Flámsku, väčšine ľudí toho asi veľa nenapadne. No tí, ktorí tam už boli, majú odpoveď hneď poruke... Kraj vynikajúcich a rozličných pív, čokolády, miesto, kde uzreli svetlo sveta prvé zemiakové hranolčeky, kde majú tie najlepšie vafle, ale napríklad, keďže sa nachádzame neďaleko mora, kde je aj hriechom nedať si k obedu či večeri hrniec plný mušlí. Lebo Flámi sú veľkí labužníci a pôžitkári a táto vlastnosť sa veľmi rýchlo nalepí aj na návštevníka. Chcete predsa ochutnať zo všetkého, o čom tak nadšene rozprávajú.
Zdroj: Jarmila Horváthová
Ale aby sme nezredukovali pôžitky len na telesné, do Flámska sa chodí aj za históriou, starým umením a architektúrou. Niekoľko storočí patrilo medzi najbohatšie regióny Európy a kde boli peniaze, boli vždy aj mecenáši umenia. Dobová architektúra doteraz priťahuje turistov, prechádzky po stredovekých uličkách a popri kanáloch, rovnako ako plavba po nich (to je jediná vec, kvôli ktorej je dobré ísť do Flámska od jari do jesene, lebo plaviť sa dá od marca do novembra), sú naozaj príjemne stráveným časom a zážitkom zároveň. Rovnako ako pre milovníkov dejín umenia diela Jana van Eycka, Brueghelovcov či najslávnejšieho flámskeho maliara Petra Paula Rubensa, ktoré možno vidieť v galériách a kostoloch.
Zaujímavé je, že každé z miest, hoci majú veľa spoločného, je niečím iné a má svojský charakter. Bruggy sú považované za najturistickejšie, davy návštevníkov tu priťahuje aj fakt, že sú zapísané v Zozname kultúrnych a prírodných pamiatok UNESCO. Antverpy sú zase mesto dizajnu, módy, nákupov, diamantov, Gent je považovaný za najautentickejší a Brusel najkozmopolitnejší.
Zdroj: Jarmila Horváthová
Bruggy – čokoláda a kulinárstvo
Mestečko Bruggy zažilo vo svojej histórii slávne obdobia, keď patrilo medzi najbohatšie mestá v Európe, ale aj pády, keď bolo v 19. storočí najchudobnejším mestom v Belgicku. Paradoxne to, že tu po storočiach blahobytu nadlho „skapal pes“, mu pomohlo k súčasnej popularite. Architektúra mesta ostala v podstate neporušená a od roku 2000 sa môžu Bruggy pýšiť aj zápisom svojho centra do Zoznamu svetového dedičstva UNESCO. No história sa podpísala pod súčasnosť Brúgg aj iným spôsobom. V časoch rozkvetu boli aj sídlom burgundských vojvodov, ktorí sem určite doniesli a zanechali aj veľa z francúzskej lásky k dobrému jedlu. Pretože výborné jedlo a špičkové reštaurácie patria k Bruggám rovnako ako kanály, pre ktoré sa mesto nazýva Benátkami severu. V meste, ktoré má niečo vyše 110-tisíc obyvateľov, je napríklad sedem reštaurácií, ktoré sa pýšia hviezdičkami od svetoznámeho bedekra Michelin a dve z nich majú dokonca najvyšší počet – tri. Ďalších sedem podnikov má od Michelina tzv. Biba, to je ocenenie za skvelú kuchyňu za sympatické ceny. Ale, samozrejme, výborne sa dá najesť aj v menej okázalých a lacnejších podnikoch. Čo je pre mesto ešte charakteristické, je bezpočet obchodíkov a obchodov s čokoládou a s čipkami. Flámska čipka, to bol voľakedy pojem a symbol kvality, dnes sú čipkárky asi skôr atrakciou, hoci v centre čipkárstva si môžete toto umenie vyskúšať aj teraz. A čokoládovne sú doslova na každom rohu – s pralinkami a výkladmi, ktoré chcú upútať pozornosť napríklad čokoládovými sochami. Značky, ktoré sú všeobecne známe, ale aj s čokoládou z malých manufaktúr, ktorú nedostať nikde inde, len tu.
Zdroj: Jarmila Horváthová
Gent plný zábavy
Keď sa chcete výnimočne dobre najesť, choďte do Brúgg, keď sa chcete večer výnimočne dobre zabaviť, tak do Gentu. Tak by sa dal stručne vyjadriť rozdiel medzi týmito dvoma mestami. Trochu rivality existuje vždy a všade, takže v Gente sa skôr alebo neskôr od miestnych dozviete, že Bruggy sú síce krásne, ale im trochu pripomínajú skanzen. „V centre mesta sú najmä turisti, a keď tí podvečer odídu, ulice sa vyprázdnia. To sa vám v Gente nestane, pretože je to mesto študentov a je to vidno. Takže ak chcete zažiť zábavu, ako sa patrí, určite ste tu na správnom mieste,“ konštatoval náš sprievodca Jan.
Univerzitní študenti tvoria takmer tretinu obyvateľov mesta, na vysokých školách ich tu študuje vyše 65-tisíc, takže Gent je najštudentskejším mestom v Belgicku. Ťažko sa čudovať, že zohnať večer miesto v niektorom z početných podnikov nemusí byť jednoduché. Ale nielen pre nočný život je večer v Gente zaujímavý. Centrum mesta má aj unikátne osvetlenie, za ktoré dostalo množstvo ocenení, okrem iného aj city.people.light Award 2004. No Gent je aj historickým mestom. Bol podobne bohatý ako Bruggy s tým rozdielom, že stáročiami neschudobnel. Je tu takmer 10-tisíc pamiatkovo chránených budov, takže čo sa týka historickej atraktivity, konkuruje Bruggám, ktoré sú o polovicu menšie.
Zdroj: Jarmila Horváthová
Jedna pamiatka sa z obrazu flámskych miest vymyká – je to hrad Gravensteen, ktorý je jedným z najväčších vodných hradov v Európe. Ťažko si predstaviť, že tu bola v 18. storočí textilná fabrika a na konci 19. storočia ho chceli zbúrať. Vtedy ho kúpilo mesto a postupne dalo zrekonštruovať. Dnes je tu múzeum, ale obľúbili si ho aj filmári, nakrúcala tu napríklad BBC. Koniec koncov vyzerá, ako by ho vystrihli z nejakého historického filmu.
Móda a diamanty Antverp
Antverpy sú zase z iného súdka. Mesto, kde žil a pôsobil Rubens, kde majú jednu z najkrajších železničných staníc na svete, mesto diamantov. 85 percent surových diamantov a polovica brúsených prechádza cez Antverpy. V Diamantovej štvrti, ktorá má rozlohu len tisíc štvorcových metrov, sú štyri burzy diamantov a 1 500 firiem, ktoré s diamantmi pracujú. Keďže sme však boli v Antverpách v sobotu, bolo tu mŕtvo. Jediné, čo môže návštevníka vtedy zaujať, sú kamery, ktoré ho sprevádzajú na každom kroku.
Zdroj: Jarmila Horváthová
A už niekoľko rokov sú Antverpy mestom mladého a inovatívneho dizajnu a módy. Je tu v brandži známe Múzeum módy, ktoré okrem toho, že ponúka 25-tisíc exponátov, je aj dejiskom tematických podujatí. Okrem toho je tu celá módna štvrť, vysoká škola, na ktorej študovať je snom každého študenta módneho návrhárstva.
Pre tých, ktorí majú k móde a dizajnu spotrebnejší vzťah, sú Antverpy so svojimi nákupnými ulicami tiež dobrým tipom, najmä keď sa tu teraz – od 3. do 31. januára konajú zimné výpredaje. Ale aj tu si prídu na svoje milovníci čokolády. Jeden zo svojich dvoch obchodov (druhý je v Bruggách) tu má najznámejší belgický čokolatiér Dominique Personne, ktorý sa preslávil svojím čokoládovým „shooterom“ pre Rolling Stones,. Vecičkou, ktorá strieľa, teda rozprašuje čokoládový prach. Návšteva jeho obchodu je naozaj zážitkom, už len kvôli soškám z čokolády, ktoré ho dekorujú. Ceny sú tu nekresťanské, ale neobetujete pár eur, aby ste vyskúšali, ako chutí sladká pochúťka od čokoládovej celebrity?
Zdroj: Jarmila Horváthová
Cestu zabezpečila organizácia turizmu Tourismus Flandern-Brüssel.
Pravlasť hranolčekov
Belgicko je rodiskom jednej z najpopulárnejších príloh na svete, zemiakových hranolčekov. Prvá zmienka o nich pochádza z roku 1781 a píše sa v nej, že obyvatelia troch valónskych mestečiek sa živili rybami, ktoré si vyprážali. Keď rieky a potoky zamrzli, namiesto rýb si fritovali zemiaky nakrájané pozdĺžne tak, že pripomínali malé rybky. Hoci hranolčeky pochádzajú z Valónska, jediné múzeum hranolčekov na svete je vo Flámsku, v Bruggách. V Belgicku sa hranolčeky servírujú okrem kečupu a majonézy i s početnými inými omáčkami na báze majonézy. Pridáva sa do nich napríklad karí, cibuľa, pažítka, paradajkový pretlak, sambal atď.
Zdroj: Jarmila Horváthová
Pivo a zase pivo
Flámsko a Belgicko preslávilo aj pivo. Okrem toho, že sú tu veľké nadnárodné pivovary, je tu 140 malých producentov piva a spolu s rôznymi špecialitami tu dostať tisíc druhov pív. Rovnako ako je kvalitné pivo, je na vysokej úrovni aj pivná kultúra. Každá značka má svoje špeciálne poháre a len v tých sa môže (alebo by sa malo) servírovať. Znalci hovoria, že dobrú pivnú krčmu spoznáte aj podľa toho, že vám tu pivo naservírujú do správneho pohára. Niektoré poháre sú naozaj špeciálne a piť z nich bez obliatia sa je doslova umenie. Napríklad značka Kwak sa pije z pohára v špeciálnom drevenom stojane s držiakom.
Zdroj: Jarmila Horváthová
Mušle v hrnci
Za jedno z národných belgických jedál sú považované Moules Frites, to znamená mušle, ktoré sa servírujú so zemiakovými hranolčekmi. V praxi, teda v belgických reštauráciách, to vyzerá tak, že pred vás postavia veľký smaltovaný hrniec s 1,5 kilogramom mušlí a osobitne sa servírujú hranolčeky. Mušle sa pripravujú v zeleninovom vývare, ktorý sa potom zje z hrnca lyžicou. Okrem toho existujú aj iné formy úpravy, napríklad s cesnakom, na pive, na víne. Hoci Moules Frites sú populárne aj vo Francúzsku, recept pochádza z Belgicka. Tu sa ročne ako Moules Frites skonzumuje 25 – 30 ton mušlí.
