Krajina, čo si bohatstvo vypremýšľala

Boli to mená ako Albert Einstein či Leonhard Euler v teoretickej vede, otec a syn s priezviskom Piccard v leteckom vynálezcovstve... To je len ukážka. Lebo inak sa k nejakému typu vzťahu k Švajčiarsku hlási vyše stodesať držiteľov Nobelovej ceny. No čo je pre krajinu dôležité aj nad rámec reputácie, je rozsiahly firemný výskum. Ten robí zo značky Swiss Made doslova značku kvality v high tech. A zo Švajčiarska v medzinárodnom porovnaní inovačnej výkonnosti jasnú jednotku. Zrejme neprekvapí, že aj v takej silnej zostave držia prím medicínske a farmaceutické vedy v krajine, kde prvá univerzita v tomto odbore vznikla – v Bazileji v roku 1460.

Nobelovky aj miliardy

Veda je vo Švajčiarsku dlhodobou prioritou všetkých vlád. Jej najsilnejší prvok je Švajčiarska národná nadácia pre výskum, ktorá má na podporu vedy priamo mandát federálnej vlády a jej organizácií. Financuje najmä základný výskum priamo cez výskumné programy, štipendiá či prácu špičkových vedcov a má program na podporu žien a mladých ľudí vo výskume. Mnoho výskumných projektov platí aj pri spolupráci švajčiarskych vedcov a výskumných organizácií so zvyškom sveta. Základný výskum robia vo Švajčiarsku primárne univerzity, Federálny technologický inštitút v Zürichu a polytechnika Ecole Polytechnique Fédérale Lausanne. Aplikovanému výskumu sa venujú špecializované univerzity so silnými prepojeniami na priemysel. Najmä dlhodobé výskumné programy s celospoločenským významom bežia v štyroch akadémiách Švajčiarskej akadémie umení a vied. Vo Švajčiarsku má sídlo a výskumné pracoviská aj množstvo medzinárodných či globálnych vedeckých organizácií. Najznámejšia je centrála Európskej organizácie pre nukleárny výskum (CERN) s jej urýchľovačom, ktorý je zrejme najznámejšie a určite najväčšie vedecké zariadenie na svete.