Krádeže v obchodoch predstihli na Slovensku vykrádanie áut aj vreckové krádeže

Drobní zlodeji môžu už mesiac pokojnejšie spávať. Novela Trestného zákonníka totiž posunula hranicu medzi priestupkom a trestným činom krádeže z 266 eur na rovných 700 eur. Čistý trestný register si tak zachová napríklad aj ten, kto bez použitia násilia ukradne bežný bicykel.

Práve bicykle sa na Slovensku podľa policajných štatistík kradnú čoraz častejšie. Zatiaľ čo pred desiatimi rokmi policajti evidovali za rok 559 prípadov, vlani a predvlani ich už bolo 717. Aj v tomto roku je zatiaľ počet krádeží bicyklov nadpriemerný. Viac ako polovica celorepublikového počtu mizne zo stojanov, z pivníc a garáží v Bratislavskom a Košickom kraji. Tieto kraje sú na čele rebríčka aj pri iných typoch krádeží.

Väčšina z nich je pritom v súčasnosti menej častá ako v minulých rokoch. Najväčší útlm, od roku 2014 do vlaňajška o plných 70 percent, zaznamenali prípady vykrádania áut a vreckových krádeží. Vďaka tomu sa aj celkové počty krádeží na Slovensku v uplynulom desaťročí znižovali, pričom dno dosiahli v covidovom roku 2021.

Najrozšírenejším typom zlodejstva zostávajú krádeže „v iných objektoch“, predovšetkým v obchodoch. Oproti roku 2021, keď bolo veľa obchodov pre covidové reštrikcie časť roka uzavretých, ich vlani polícia registrovala o 36 percent viac. No v porovnaní s rokom 2014 ide iba asi o päťpercentný nárast. Aj ten sa dá navyše interpretovať ako drobný pokles, pretože vinou inflácie narástli ceny tovaru aj o desiatky percent. Krádež výrobku, ktorý stál pred desiatimi rokmi 200 až 250 eur, preto mohla byť na konci dekády klasifikovaná ako trestný čin.

Najmenej krádeží v EÚ

Napriek nemennej hranici 266 eur teda k žiadnemu boomu krádeží, ktorý by ospravedlňoval potrebu ich páchateľa dekriminalizovať, v posledných desiatich rokoch nedošlo. Frekvencia drobnej majetkovej kriminality sa na Slovensku od roku 2014 znížila v podobnej miere ako v celej Európskej únii. Ba čo viac, polícia predvlani evidovala iba 250 krádeží na stotisíc obyvateľov, čo bolo štyrikrát menej ako v Rakúsku, desaťkrát menej ako v Dánsku a druhý najnižší počet v rámci dvadsaťsedmičky.