Krachujúce firmy nachádzajú svoju spravodlivosť v Banskej Bystrici

Rezort spravodlivosti vyhodnocuje, či za reštrukturalizačnou „turistikou“ nie je snaha vyhnúť sa veriteľom. Zrejmé je, že v krajine pôsobí súd, ktorý systematicky interpretuje zákon inak ako ostatné a dlžnícke firmy to využívajú.

Krachujúci migrujú

TREND nedávno upozornil na prípad elektrotechnickej firmy Elteco, ktorá sa krátko pred reštrukturalizáciou presťahovala zo Žiliny do Banskej Bystrice. Predvlani menil sídlo aj krachujúci Váhostav-SK, aj keď v tomto prípade zo Žiliny do Bratislavy. Firma potom vďaka reštrukturalizácii odpísala dlhy voči drobným firmám a živnostníkom za desiatky miliónov eur.

Podobných prípadov je veľa, dokonca toľko, že už je takmer naisto možné vylúčiť náhodný vzťah medzi migráciou a následnou reštrukturalizáciou firiem. Analýza portálu Finstat.sk odhalila, že tento rok získalo povolenie súdu na reštrukturalizáciu 65 firiem, pričom viac ako polovica z nich v predchádzajúcich dvanástich mesiacoch zmenila sídlo.

Ministerstvo spravodlivosti v reakcii pre TREND uviedlo, že skutočnosti týkajúce sa zmien sídla spoločností, ktoré sa neskôr dostanú do konkurzu alebo reštrukturalizácie, zaznamenalo. „Nateraz uvedený problém vyhodnocujeme, či dôvodom na pomerne častú zmenu sídla nemôžu byť dôvody, ktoré majú sťažiť veriteľom uplatnenie ich práv,“ uviedol hovorca ministerstva Peter Bubla.

Výhody reštrukturalizácie

Reštrukturalizácia predstavuje pre firmu zaujímavú možnosť zbaviť sa dlhov. Na rozdiel od konkurzu môže po súdom schválenej reštrukturalizácii pokračovať v podnikaní. Na uspokojenie veriteľov nie je rozpredaný celý majetok spoločnosti. Časť dlhov sa odpíše definitívne, časť sa rozloží na dlhšie obdobie.

No prežitie firmy je vykúpené stratami iných firiem, ktoré za svoj tovar alebo služby nedostali zaplatené. „Reštrukturalizácia je dnes legalizácia výpalníctva. Obchodný partner vám nezaplatí, prejde cez reštrukturalizáciu, súd povie, že 90 percent straty znáša dodávateľ a potom sa vás ten podnikateľ ešte opýta, že čo chcete, veď neporušil žiadny zákon,“ upozorňuje výrobca korenín Ján Kolesár zo zvolenskej firmy Mäspoma.

Podľa ľudí z brandže je banskobystrický súd pri skúmaní podmienok reštrukturalizácie benevolentnejší než ostatné súdy

Kým niektorí veritelia uprednostnia postupné splácanie a šancu, že sa im možno časom vráti vyššia suma, pre iných môže byť nesplatenie pohľadávky likvidačné a radšej by videli okamžite aspoň časť svojich peňazí. O tom, kto a do akej miery bude v reštrukturalizácii uspokojený, však nerozhoduje len dohoda veriteľov. Súd môže nahradiť súhlas jednej skupiny veriteľov svojím rozhodnutím. Dáta odhaľujú aj to, ktorý súd je pre firmy najpríťažlivejší.

Osudová príťažlivosť

Slovensko má osem súdov, ktoré môžu povoliť odpis dlhov. Ide o okresné súdy v krajských mestách. Firma, ktorá žiada reštrukturalizáciu, musí podať žiadosť súdu v tom kraji, kde má sídlo. Najvyťaženejší je Okresný súd v Banskej Bystrici. V tomto roku podpísali miestni sudcovia takmer tretinu zo všetkých povolení na Slovensku. Nebolo by na tom nič čudné, keby v banskobystrickom regióne sídlila tretina slovenských obchodných spoločností, no nie je to tak.

Pod tento súd spadá približne dvadsaťtisíc obchodných spoločností, pod bratislavský vyše 80-tisíc. Okresný súd v Bratislave vydal tento rok tucet povolení na reštrukturalizáciu, Okresný súd v Banskej Bystrici dvadsaťjeden.

Banskobystrický súd vedie
(počet vydaných povolení okresných súdov na reštrukturalizáciu, 2016)

PRAMEŇ: Finstat.sk, vydané povolenia so známym dátumom povolenia reštrukturalizácie k 30. 10. 2016

Dôvodom by mohla byť tiež sociálno-ekonomická situácia v Banskobystrickom kraji. Jednoducho tu krachuje výrazne viac spoločností ako v ostatných častiach Slovenska. No súdy v Prešovskom alebo Košickom kraji vydali