Andrej Špánik na prvý pohľad vyzerá ako normálny mladý človek. Možno by sa hodil do kancelárie nadnárodnej firmy. Po vysokej škole si našiel ako vyštudovaný motorár svoju vysnívanú prácu vo veľkej korporácii. Po pár mesiacoch anonymného života zamestnanca vedel, že to nie je cesta pre neho. Nebavilo ho vytvárať hodnotu pre niekoho iného. Chcel vytvárať hodnotu pre seba. Skúšal viaceré podnikania – od predaja výrobkov pomocou sieťového marketingu cez fotoateliér až po vytvorenie stránky pre motoristických nadšencov TopSpeed.sk. Nehanbí sa priznať, že vo všetkých týchto podnikaniach zlyhal. A poučil sa.
„V prvom som sa naučil aktívne počúvať a správne klásť otázky, v druhom som nahliadol do hlbín ľudskej psychiky, vedel som odfiltrovať emócie od rozumu, ktoré pri partnerstvách v biznise vždy treba. TopSpeed.sk je dnes úspech, aj keď som z neho odišiel kvôli finančnej nepohode a vnútornej potrebe hľadať väčšie výzvy,“ rozpráva unavený A. Špánik. Unavený preto, že do noci robí na ďalšom projekte. E-Sense Slovakia založil s ďalšími piatimi nadšencami elektromobility. Mladý tím dnes vo svojej dielni zašitej pri železničnej trati v Bratislave vytvára elektrické motokáry, CNC (číslicovo riadené) stroje a progresívne technológie na spracovanie kompozitov na mieru. Chalani priložili ruku k dielu aj pri stavbe najrýchlejšieho elektrického Porsche 911 na svete. „Akoby práve tento, dnes ho môžem nazvať životný projekt, bol odmenou za všetku tvrdú prácu a ochotu riskovať,“ usmeje sa A. Špánik.
Ako sa komu chce znova podnikať? 1/5
(%)
V akom pomere sa zatvárajú a otvárajú biznisy 2/5
(%)
Nebrať si príklad z Fruniho
Hovorí sa, že na Slovensku nikdy nebol dostatok pozitívnych biznis vzorov. Jedným dychom sa žiada dodať, že chýbajú aj negatívne skúsenosti. Reč nie je o podvodoch ako Horizont Slovakia ani o podomových predajcoch – šmejdoch s obyčajnými hrncami. Pod pokrievkou zostávajú aj poctivé podnikateľské zlyhania, za ktoré by sa biznismeni nemuseli hanbiť. Podobne ako A. Špánik.
„V našich podmienkach sa všeobecne o neúspechu hovorí i píše málo. Od detstva sme v našej kultúre vedení k tomu, že zlyhanie je hanba, ktorú je treba zakrývať. Málokto si dokáže priznať chybu, ospravedlniť sa tým, ktorí za chybu zaplatili nejakú cenu. Snaha ututlávať, tajiť, skrývať má korene v nesprávnom presvedčení, ktoré človek získa už v detstve, že ak prizná chybu, príde trest,“ poznamenáva kouč Vladimír Červenák.
Učiť sa, že človek rastie na chybách, je podľa neho potrebné už od detstva. Múdre je poučiť sa z každého kroku, ktorý nevedie k želanému cieľu. „A to bez sankcie a trestu, ale už zo samej motivácie zlepšovať sa a rásť. Ak budeme deti učiť, že chybami a pokusmi sa posúvajú dopredu a zvládajú zručnosti čoraz lepšie a lepšie, bude pre nich prirodzené uvažovať v priestore možností,“ dodáva kouč. Sankcia či trest vyvolávajú strach a vedú k nepoctivosti, úsiliu zlyhanie zamaskovať. A tento vzorec potom takéto dieťa opakuje celý život, lebo ho má hlboko zapísaný v mozgu.
Neúspech sa netoleruje
Odpoveď na otázku, prečo sa na Slovensku neúspech „neodpúšťa“, načrtáva Globálny monitor podnikania (Global Entrepreneurship Monitor — GEM), ktorý na Slovensku realizuje Fakulta managementu Univerzity Komenského v Bratislave. Tento reprezentatívny prieskum na dvoch tisíckach Slovákov minulý rok odhalil, že sa na Slovensku spoločenská klíma vo vzťahu k podnikaniu zhoršuje.„Slovensko v otázkach ako podpora individuálneho úspechu, autonómnosti, iniciatívy, preberania rizika, kreativity či vlastnej zodpovednosti podľa našich výsledkov dosahuje negatívne hodnotenie a nachádza sa na chvoste krajín Európy. Spoločenská klíma predstavuje skôr prekážku než podporu podnikateľskej aktivity na Slovensku,“ vysvetľuje Marian Holienka, člen tímu, ktorý GEM na Slovensku spracúva.
Kouč a šéf žilinskej poradenskej firmy Fraunhofer IPA Ján Košturiak hovorí, že Slovensko nie je také tolerantné k neúspechom v podnikaní ako napríklad Amerika: „Ale čo s tým chceme robiť? Podnikanie nie je o nariekaní nad zlými podmienkami ani o psychických traumách, ale o posadnutosti a tvrdohlavosti.“
J. Košturiak tvrdí, že neúspechy sú možno ešte dôležitejšie ako úspechy: „Úspech niekedy prináša sebavedomie a uspokojenie, neúspech podnikateľa núti k väčšej aktivite a premýšľaniu.“ Všetci, čo s podnikaním začínajú, by mali vedieť, že žiadnemu podnikateľovi nefungoval jeho prvotný nápad: „Celé podnikanie je o opravovaní a dolaďovaní biznis modelu. Princíp podnikania je hlavne vo vytrvalosti, v schopnosti vstať, poučiť sa, opraviť chyby a ísť ďalej,“ dodáva J. Košturiak.
Podnikaniu vädnú ruže
Na Slovensku je okolo podnikateľských zlyhaní ticho napriek tomu, že nie sú ničím výnimočným. Za minulý rok malo s ukončením podnikania skúsenosť päť a pol percenta slovenskej populácie. Je to viac než predvlani, ale v roku 2011 bol tento ukazovateľ až sedem percent. M. Holienka si netrúfa odhadnúť, koľko z tohto spôsobili daňovo-odvodové zmeny. Alarmujúce však je, že Slovensko má tri roky za sebou podiel jednotlivcov, ktorí zavesili podnikanie na klinec, dvojnásobný oproti priemeru v celej EÚ. M. Holienka dodáva, že v porovnaní s úniou sa situácia horší aj v ukazovateli celkovej počiatočnej podnikateľskej aktivity (percento dospelej populácie zapojenej v podnikateľskej aktivite, ktorá trvá kratšie ako tri a pol roka), kde klesol za dva roky o päť percentuálnych bodov. V tomto ukazovateli bolo kedysi pritom Slovensko európskou špičkou. „Slovensko stále vykazuje nadpriemernú aktivitu, aj keď náskok pred Európou postupne strácame. Pri zachovaní oboch trendov sa môžeme priblížiť k situácii, keď bude úbytok podnikateľov rovnaký ako ich prírastok,“ varuje M. Holienka.
Dôvody za ukončením podnikania Slovákov sú rôzne. Prevažuje však fakt, že podnikateľská aktivita nebola zisková. Iba desatina odchodov z podnikania je „daňou za úspech“ – najmä predaj biznisu. Na druhej strane Slováci čoraz viac podnikajú z nevyhnutnosti. Ako naznačujú výsledky GEM, podiel jednotlivcov, ktorí začínajú podnikať, pretože nemajú inú možnosť zabezpečiť si príjem, na Slovensku stále narastá. V roku 2013 štyria z desiatich začínajúcich podnikateľov uviedli ako hlavný dôvod začatia podnikania to, že nemali „žiadnu inú možnosť, ako získať peniaze“. Navyše, percento ľudí, ktorí vnímajú podnikanie ako dobrú kariérnu voľbu, od roku 2011 kleslo z 55 percent na minuloročných 49. Priemer EÚ je o deväť percent vyššie.
Sebavedomie nechýba. Až do prvého pádu
Napriek poklesu kladného spoločenského vnímania podnikateľov a napriek komplikujúcemu sa podnikateľskému prostrediu sú Slováci vo vzťahu k podnikaniu sebavedomí a majú len priemerný strach zo zlyhania. Až 51 percent Slovákov deklaruje, že má potrebné znalosti a schopnosti na to, aby začalo podnikať. S týmto sebavedomím je krajina pod Tatrami tretia najsebavedomejšia, pričom európsky priemer je 42 percent. „Na druhej strane takmer 45 percent dospelej populácie by strach zo zlyhania od začatia podnikania odradil,“ pokrčí ramenami nad dvojtvárnosťou slovenského podnikateľského ega M. Holienka.
Rešpekt väčšiny ľudí vzbudzuje najmä prevzatie zodpovednosti a ručenia. Mentorka Jana Plätzschová z nemeckej agentúry pre rozvoj podnikania Existenzgründerhilfe, ktorá pomáha ľuďom v Berlíne v začiatkoch podnikania, hovorí, že väčšina ľudí sa najviac bojí účtovníctva: „Je to nutné zlo, ale musia pochopiť, že bez toho nebudú vidieť na čom sú – najmä ziskovo. Mnoho začínajúcich podnikateľov si nerobí ani základnú kalkuláciu cien. Potom sa stane, že na konci roka zistia, že sú vlastne charita.“
Aj preto sa šanca úspechu zvyšuje proporcionálne k tomu, koľko „zlyhaní“ má podnikateľ za sebou. Vedia to aj investori. Investičný manažér Neulogy Ventures, ktorá spravuje fondy rizikového kapitálu, Jaroslav Ľupták zo skúsenosti zo Silicon Valley vysvetľuje, že investori preferujú podnikateľov, ktorí už na niektorých projektoch pohoreli a poučili sa. „Podnikateľ je podnikateľom práve preto, že sa nepotrebuje psychologicky vyrovnávať s neúspechom. Berie to ako súčasť podnikania. Jednoducho vstane, opráši sa a ide ďalej,“ prízvukuje J. Košturiak. A. Špánikovi bola vo chvíľach, keď mu podnikanie nešlo, silnou oporou rodina. Dodáva však, že takáto podpora môže byť aj brzdou. Ak človek nemá u koho prespať, môže to na neho vytvoriť potrebný tlak. „Tu je výrazný spor medzi rizikom, časom a lenivosťou. Odhodlanie je rovnaké, čas stálych 24 hodín, no lenivosť, keď ide o elementárne prežitie, musíte celkom vytesniť zo svojho života,“ myslí si mladý podnikateľ. „Nebyť rodiny, asi som multimiliardár. Alebo už nie som,“ uzatvára.
Jednou z najlepších náplastí na psychické následky bankrotu je znovu začať podnikať. Ide o novú sebarealizáciu, navyše s takmer čistým štítom. A možno aj opäť „failovať“. „Opakované zlyhanie ukazuje na neschopnosť pružne reagovať na zmeny, ktoré prináša život. Kríza dnes rozdeľuje podnikateľov a dáva výhodu tým, ktorí hľadajú win-win partnerstvá, zvyšujú mieru užitočnosti svojho podnikania pre celú spoločnosť,“ filozofuje V. Červenák.
Prečo Slováci začínajú podnikať? 3/5
(2013, %)
Prečo Slováci vešajú podnikanie na klinec 4/5
(%)
Ženy reštartujú odvážnejšie
Krach a vyrovnanie sa s ním môže byť silným poučením a očistou. „Dnes je hranica medzi úspechom a neúspechom oveľa krehkejšia ako v minulosti. Hra na istotu je najväčšie riziko. Ohrození teda nie sú tí, čo robia chyby, ale tí, ktorí ich nerobia. Ten, kto chybu urobil, dostal spätnú väzbu a môže ju napraviť. Ten druhý je často opatrný slon v porceláne. Môže ho postihnúť fatálna chyba, z ktorej sa už nedokáže pozviechať,“ vysvetľuje J. Košturiak.
Výskum GEM ukazuje, že do reštartovania podnikania sa pustí takmer každý tretí slovenský biznismen, ktorý už raz podnikal. Toto číslo stúpa, čo môže súvisieť aj s tým, že si podnikatelia uplatnenie na pracovnom trhu hľadajú ťažšie ako človek s DNA zamestnanca. A tak ostávajú podnikať – z donútenia. Chvályhodné je, že európsky priemer reštartov je okolo 18 percent, takže Slováci sa do ďalšieho podnikania pustia skôr ako priemerný Európan.
„Kým v minulých rokoch bol reštart podnikania na Slovensku jednoznačne doménou mužov - v roku 2012 reštartovalo dvakrát viac a v roku 2011 dokonca trikrát viac mužov než žien, v roku 2013 už miera reštartu u žien dokonca mieru reštartu u mužov prekonala,“ prekvapuje M. Holienka.
Zároveň prenesene platí príslovie „ohýbaj ma mamko...“ Reštart podnikania je bežnejší pre mladšie ročníky. „Najmenej reštartujú podnikatelia, ktorí prerušili podnikanie, patriaci do vekovej kategórie 55 až 64 rokov, čo je prirodzené vzhľadom na ukončenie aktívnej kariéry či rastúce opportunity costs viažuce sa k začatiu nového podnikania vo vyššom veku. Aj keď počiatočná podnikateľská aktivita je v tejto kategórií najnižšia,“ komentuje minuloročnú nulu v počte reštartov v tejto vekovej kategórii na Slovensku M. Holienka.
Prečo biznisy na ceste za úspechom zlyhajú
- 1. Nesprávne pohnútky ak robíte niečo iba pre peniaze, dlhodobo vás to nebude napĺňať a baviť.
- 2. Rady kamarátov a rodiny priatelia väčšinou nemajú kvalifikáciu, navyše nemusia byť ani vašou cieľovou skupinou
- 3. V zlom čase na zlom mieste
- 4. Podcenenie realizácie na papieri vyzerá biznis jednoducho, výkon vám však vždy zaberie viac času, ako ste očakávali
- 5. Tlak rodiny na čas a peniaze keď chýbate deťom, manželke, vzniká na vás tlak
- 6. Hrdosť supermanovský komplex
- 7. Nedostatočná znalosť trhu nestačí googliť a predpokladať
- 8. Podnikateľ sa zaľúbil do svojho produktu alebo služby emócie nesmú zatieniť rozum
- 9. Nedostatok peňazí nezvládnutie príliš pomalého alebo prirýchleho rastu
Koľko firiem prežije štyri roky 5/5
(%)
Tomáš Baťa
Podnikať sa pokúšal už ako 15-ročný bez povolenia vo Viedni. Neuspel. Ťažko začínala aj jeho firma s bratom a sestrou v Zlíne. Keď mal 18 rokov, podnik sa utápal v dlhoch a mal zablokovaný majetok. Dlhy splácal ešte dva roky.
Henry Ford
Štvorkolesový vynález presadzoval so spoločníkmi v spoločnosti Detroit Automobile Company, ktorá skrachovala. Jeho automobilový sen uspel až po založení Ford Motor Company.
Bill Gates
Po vyhadzove z Harvardu mu s partnerom Paulom Allenom skrachovala prvá firma pod názvom Traf-O-Data.
Harland David Sanders
Predtým než založil KFC, jeho unikátnu receptúru prípravy kuraťa údajne odmietlo 1 009 reštaurácií.
Walt Disney
Keď ho „kvôli nedostatku predstavivosti a chýbajúcim dobrým nápadom“ prepustili z novín, založil viacero biznisov, ktoré skrachovali (štúdia Laugh-O-Gram v štáte Missouri).
Michael Jordan
Vylúčili ho z basketbalového tímu na strednej škole.
Thomas Edison
Prepustili ho z dvoch prvých zamestnaní kvôli jeho nízkej produktivite. Na to, aby vyvinul efektívnu žiarovku, potreboval vraj vyše tisíc pokusov.
James Dyson
Britský vynálezca a podnikateľ vytvoril počas pätnásť rokov 5 126 neúspešných prototypov vysávača s dvojitým cyklónom. Dnes je Dyson najpredávanejší vysávač, ktorý kedy v západnej Európe vyrobili.
